V dňoch 19. – 24. mája 2018 sme sa zúčastnili púte do talianskeho mesta Cascia, v ktorom prežila väčšinu svojho života sv. Rita. Cascia patrí k najväčším pútnickým miestam v Taliansku, dnes je centrom úcty sv. Rity a miestom zmierenia. Samotnú cestu organizovali naši priatelia, bratia augustiniáni.
22. máj je sviatkom tejto svätice, ktorá sa u nás teší veľkej úcte a obľube. Program našej púte bol spolu organizovaný pánom starostom tohto mestečka (ktoré má v súčasnosti 3 000 obyvateľov). Hneď po príchode sme navštívili kláštor sestier augustiniánok, kde sv. Rita prežila 15 rokov v modlitbách a v službe jej zasväteného života. Spoločne sme prechádzali miesta, kde pôsobila. V kláštore sme mohli vidieť veľmi veľa dobových artefaktov, ba i osobných vecí tejto svätice.
Súčasťou programu bolo aj ocenenie 3 vybraných žien z celého sveta, ktoré sa svojím svedectvom osobného života snažia napĺňať ideály sv. Rity. Na našu veľkú radosť, medzi ocenené patrila aj Soňa Vancáková – predsedníčka OZ Maják nádeje. Za jej odvahu a statočnosť pri žití rodinného života a tiež za neúnavnú prácu pre osamelé matky s deťmi v našom Majáku nádeje.

Pri tejto príležitosti bola s ostatnými ocenenými tiež pozvaná, aby v sade ruží zasadila ružový ker, ktorý bude pripomínať jej obetavý život a návštevu Cascie.
Naša návšteva sa okrem bohatého duchovného programu, niesla v znamení spoločenských prijatí u zástupcov rehoľných spoločenstiev a vedenia mesta Cascia.
Vrcholom programu bola sv. omša 22. mája, ktorú celebroval prefekt vatikánskej kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato. Táto slávnostná bohoslužba, ktorej sa zúčastnil niekoľko tisícový zástup pútnikov z celého sveta, bola ukončená požehnaním ruží. Práve tento kvet, ktorá patrí k symbolom sv. Rity.
Veľkým zážitkom pre nás bola procesia po Cascii, ktorá sa odohrávala v dobových kostýmoch členov sprievodu. Na čele procesie bola nesená socha sv. Rity, ktorú lemujúci zástup ľudí počas jej cesty, doslova zasypával kvetmi ruží.
Navštívili sme tiež kláštor mníšok – augustiniánok. Ide o kontemplatívne rehoľné spoločenstvo a tieto rehoľné sestry žijú v klauzúre. O to väčší bol nás zážitok z ich milého prijatia a spoločného času. Zorganizovali pre nás besedu, v ktorej zaznelo veľa inšpiratívnych svedectiev z nasledovania sv. Rity.
Na chvíľu sme odcestovali do neďalekej Roccaporeny, miesto narodenia a manželského života sv. Rity. Spoločne sme tiež vystúpili na tamojší vrch, kde sa naša svätica chodila modliť.
V Cascii sme strávili 3 dni, ktoré boli v znamení modlitby a duchovného zbližovania sa so sv. Ritou.
Cestou domov sme sa zastavili v Assisi, pôsobisku sv. Františka. Navštívili sme tamojšiu baziliku, v ktorej sme sa spoločne modlili pri hrobe tohto obľúbeného svätca. Obdivovali sme tiež krásu architektúry kláštorného komplexu.
V meste Padova sme navštívili kostol sv. Antona Paduánskeho. V ňom sme sa dotýkali hrobu tohto výnimočného muža, okrem iného: patróna stratených vecí. Ďakujeme nášmu Pánovi, že nám umožnil prežiť tento čas, naplnený stretnutiami a hlavne modlitbou. Naše úprimné poďakovanie patrí aj bratom augustiniánom: Jurajovi, Jožkovi a Milanovi – za pozvanie na túto púť a tiež za čas strávený v tomto spoločenstve.

 

Sv. Rita z Cascie sa narodila v Roccaporene pri Cascii v Taliansku. Jej meno je vlastne skrátené z mena Margherita, Margaréta. Už od útleho veku nosila v srdci túžbu stať sa mníškou. Jej rodičia na ňu však naliehali, aby sa vydala za muža, ktorý však – ako sa ukázalo neskôr – bol k nej veľmi krutý. Mala vtedy len dvanásť rokov. Následne prežila osemnásť veľmi smutných a namáhavých rokov. Mala dvoch synov. Nakoniec ovdovela, jej muž bol zavraždený v bitke. Obaja synovia taktiež zomreli. Ona v srdci stále mala túžbu z detstva, a tak zašla do augustiniánskeho kláštora v Cascii. Neprijali ju však, kvôli tomu, že bola už vdova. Mali totiž požiadavku, že sestry musia byť panny. Naveľa však spravili výnimku a v roku 1413 Rita mohla vstúpiť do kláštora. Čoskoro sa stala známou kvôli tomu, že žila prísnym životom, modlila sa a pomáhala v rámci svojich síl každému, kto to potreboval. Trpela však chronickou chorobou. Znášala to všetko ako obetu Bohu. Uprostred utrpenia mala viaceré zjavenia. Dostala rany po tŕňovej korune. Zomrela 22. mája 1447 v Cascii. Na jej príhovor sa stalo veľa zázrakov. Kanonizovaná bola v roku 1900. Uctieva sa ako patrónka v beznádejných situáciách.

• 
•