V piatok sme sa po práci v teplej kancelári objavili aj na Vianočných trhoch na sídlisku Ťahanovce. Keď že sme pozvanie prijali s radosťou, dostali sme od miestneho úradu jeden stôl kde sme si mohli vyložiť všetky naše výrobky. Atmosféra Vianoc bola cítiť v každej minúte, ktorú sme na trhoch strávili. Aj napriek veľkej zime nám čas strávený na predaji spríjemňovali vianočne koledy ako aj hudobníci rožných vekových kategórii, tí nám prehriali naše srdiečka veľmi dobre. Na konci predaja sme sa mali možnosť odfotiť s pánom starostom pri teplom pohári sladkého Vianočného punču.
Za ich pomoc aj touto cestou sme nesmierne vďačný a budeme sa tešiť na ďalšie organizované akcie.
8. 12.2022 sme si v štátnej filharmónii v Košiciach mali možnosť oddýchnuť pri krásnej ale aj vážnej hudbe od Josepha Haydna a Johanna Sebastiana Bacha. Celý orchester hral v najvyššom nasadení a vždy s úsmevom. Keď po krátkej prestávke začal hrať husľový virtuóz Jiří Vodička všetci počúvali so zadržaným dychom. Jeho práca s prstami na husliach bola priam neuveriteľná a rýchla. Na rozlúčku nám dokonca zahral humorne skladbu pec nám spadla, javisko tým rozosmial a zaslúžil si aj nesmierny potlesk.
Vianoce sú v našich mysliach spojené s tradíciami, vôňami koláčov, svetelnou výzdobou, radostnými i nostalgickými vianočnými piesňami a mnohými naozaj mnohými ďalšími zvykmi. A jednou z takých každý rok sa opakujúcich aktivít je aj výdatná potravinová nádielka od Hasičského zboru Lemešany. Vďační sme za každý dar, ale to čo nám nosia dobrovoľníci z Lemešian je viac než štedrý sponzorský dar. Dokážu zorganizovať darcov a sponzorov a donesú nám množstvo potravín stále tesne pred Vianocami. Občas preskladáme našimi rukami a chrbtami aj tonu potravín. Teda hasiči nosia, my sa len pekne usmievame ?. Toho roku to vraj bolo trochu menej, ale i tak to bola cela dodávka a sklad sa nafúkol a regály sa naklonili, ale ani nemajú kam spadnúť ?. Dostali sme aj peniažky a gitarku pre slečnu z našich rodín v núdzi. 
VSG o podujatí napísala pekný článoček: 
Kde bolo tam bolo, ešte pred tým než nám snehová kalamita trošku skomplikovala cestu do práce a klientom na dielne sme sa stihli stretnúť na mesačnom stretnutí rodín. 
Kde bolo tam bolo, ale napokon len bolo, pretože bolo ako nebolo. No dosť už dlhého úvodu. 
Našu prvú zasneženú nedeľu nám spríjemnilo divadelné predstavenie Luskáčik. Po náročnej ceste do divadla, zapadnutých autách a autobusoch sme sa mali možnosť ohriať v príjemnej atmosfére baletu. Keď sme sa všetci bezpečne usadili a svetlá sa vypli, tak to všetko začalo. Dej zimnej guľovačky, zimných návštev ako aj úcta k rodičom bola pre deti ale aj pre dospelých reprodukovaná v celom predstavení. Tanečníci tancovali s takou ľahkosťou ako by lietali. Deti pozerali na tanečníkov so zadržaným dychom a čakali kedy sa objaví aj Luskáčik. Láska, ktorú účinkujúci preposielali celému javiska nás naplnila až po okraj. Všetci sme načerpali dostatok pozitívnej energie aby sme mohli dokončiť všetko, čo potrebujeme do Vianoc. Z divadla sme vykročili s úsmevom na tvári a pocitom ľahkosti nielen na tele ale aj na duši. 
Za horami dolami, kde voda tečie a decká sa v nej kúpu, bol aj jeden skvelý aquapark Delňa. Pre nás Košičanov – Koňarov, to nie je až tak ďaleko, zájsť ku susedom – Vraňarom, čo by kameňom dohodilJ, a tak sme v dobrej náladičke v sobotné poobedie pricestovali vlakom a mali pár hodín na skvelý relax a pohodu. 
K peknej slnečnej nedeli patrí rozprávka, poobedie, keď sa pohodlne usadíme a necháme sa unášať príbehmi. Aj túto nedeľu sme sa vybrali s našimi klientmi do bábkového divadla. Vymenili sme „telku“ za divadelnú scénu preto, aby sme spolu mali zážitky a naučili sa o sebe niečo nové. Rozprávka o trochu drzej Linde bola celkom prekvapivá a niekedy málinko naháňajúca strach, či už rodičom, že by mohli mať také ne(po)slušné dieťa, ale aj deťom, že by ich mohli zjesť koláče ?. Určite sa niektorí diváci našli v správaní rodičov i Lindy. 
Milí priatelia!