Niekto rád číta a niekto rád píše a sú aj takí čo radi robia oboje ?. V knihe vo všeobecnosti hľadáme útechu, radu, utekáme od reality alebo naopak sa ku nej vraciame, aby sme v sprostredkovanom poznaní rozšírili svoje vedomosti alebo skúsenosti. „Uvedenie knihy do života" od autorky Soni Vancákovej bolo krásnou udalosťou a príjemným spojením práce, priateľstva a hlbokých odkazov od hlavnej hrdinky z príbehu ODVÁŽNE ROZHODNUTIA.
Prišli prví hostia, ktorých čakali stoly s občerstvením a pohár s prossecom. Átrium Teologickej fakulty v Košiciach sa naplnilo šumom rozhovorov, priateľských objatí a vôňou kvetov z kytíc. A keď už boli všetky stoličky obsadené a čaše prázdne, štebot rozhovorov prerušil sympatický moderátor. A potom to už išlo... dozvedeli sme sa, že Soňa Vancáková napísala 52 kníh, že písanie je pre ňu radosťou a terapiou, a že postava z knihy opisuje jej vlastné skúsenosti. Rovnako ako ona musela čeliť autoritám, ktoré zneužívali svoju moc a vynucovali si poslušnosť aj na základe spoločenského postavenia. Počuli sme úryvok z knihy a mohli sme si uvedomiť, že „uplatňovanie moci" zo strany nadriadených, či spoločensky vyššie postavených, je súčasťou života mnohých z nás. Výchova nás často viedla k neprimeranej poslušnosti, následne sme si neboli schopní určiť hranice a zastať sa samých seba. Stalo sa to asi každému z nás a možno nie raz. Aj vďaka takýmto knihám sme schopní si uvedomiť, že to, čo sa deje bežne, nie je normou a nabáda nás k zmene v postojoch a reakciách.
Hlavným hosťom mal byť Milan Kolcun, ktorý sa pre chorobu nemohol zúčastniť pomyselného „krstu" knihy. Jeho úlohu prevzala kolegynka Soni Vancákovej a spoločne knihu obsypali lupeňmi ruže, zastupujúcimi vodu. Krehké lupienky tichučko kĺzali vzduchom, ktorý sa chvel potleskom a kniha vstúpila do života. Status sa zmenil a mohla sa začať predávať. Voňavá od tlačiarenskej farby a ružových lupeňov čakala a stále čaká na svojich nových majiteľov.
Za každou udalosťou alebo akciou stojí tím ľudí a i keď je hviezdou večera jedna osoba, bez neba by nemala kde žiariť. Tak je to so všetkým. S knihami a čitateľmi, s predávajúcimi a kupujúcimi, s nadriadenými a podriadenými. Potrebné sú obe skupiny. Máme to tak aj v Majáku, tvoríme spolu a sme si navzájom oporou, každý má svoje miesto a úlohu, všetci sme rovnako dôležití.

• 
•