Máme svoje obľúbené „tímbildingové“ tradície, počas ktorých utužujeme kolektívneho ducha a upevňujeme spolupatričnosť, popritom sa zabávame a získavame nových priateľov a kolegov. Presne o tom bolo spoločné stretnutie zamestnancov a dobrovoľníkov Majáka nádeje na výbornom predstavení nášho kamaráta Milana Kolcuna. Nestretli sme sa síce v plnej zostave, ale i tak to stačí na to, aby sme sa prepojili inak ako len pracovne.
Žijeme vo veľmi vypätej dobe, máme náročnú prácu, potom sa nám zažiada vypnúť a usmiať sa na svet a družne sa porozprávať. Malá scéna v Košiciach a Talk show Milana Kolcuna nás naladili na pozitívnu a veselú nôtu. Zhaslo svetlo, zaznel gong a sálou sa rozliehal hlas vyzývajúci nás k zaplateniu 70 eurovej smsky, akože daru pre organizátora podujatia pri príležitosti 70-teho vystupovania.Rozosmiati od ucha k uchu sme sledovali ako sa zo zákulisia vynoril Jaro Slávik a nie veľmi podarene sa blížil ku svojmu kreslu na Milanovom bicykli. Asi sa nevie bicyklovať ?.
Hostia sa striedali, bolo ich viac a odzneli veselé i smutné príbehy. Silné životné udalosti orosené úsmevom a nostalgickou spomienkou. Najvzácnejším hosťom večera bol Ján Štrasser, ktorého všetci dobre poznáme, aj keď o tom možno nevieme, pretože okrem iného napísal texty piesní k legendárnemu filmu Neberte nám princeznú. Po pár minútach rozhovoru sa podarilo presvedčiť jeho pani manželku, aby prišla na pódium a po krátkej chvíli sme sa dozvedeli, že celý život pracovala ako šepkárka v divadle ?. A tak sme nakoniec mali Bez šepkára so Šepkárkou. Urobili sme si veľa spoločných fotiek s Milanom Kolcunom, aj s Jarom Slávikom a unavení teplým večerom sme sa s úsmevom rozišli. Všetko pekné má svoj koniec, ale nie preto, aby sme boli smutní, ale aby sme sa mohli začať tešiť na nové veci.

• 
•