Na pravidelnom mesačnom stretnutí rodín sme sa tentokrát pustili do "projektu" pod názvom "Môj najlepší dobrý skutok".Mamičkám, mladým,deťom - aj tým najmenším - sme dali čas na zamyslenie: aký najlepší dobrý skutok som urobil - a? Keďže nás bolo veľa, k tomu deti od pol roka vyššie, trochu sme sa aj obávali,či sa bude dať vytvoriť atmosféra ticha. Boli sme prekvapení:-)
Každý si úlohu zobral k srdcu a naraz sme v miestnostiach plnej mamičiek a malých detí mohli vidieť len zamyslené tváre, pero, papier a usilovné písanie. Projekt sme vyhlásili ako súťaž - a po dvoch týždňoch, keď si členovia Majáku prečítali všetky práce, sme vybrali tie "najlepšie". Všetky dobré skutky našli odozvu v našich srdciach - boli sme užasnutí, koľko rôznych dobrých skutkov dokáže človek človeku urobiť a ako dokáže zabudnúť na seba, keď ide o pomoc iným.
V kategóriách matky,mladí ľudia,deti od 9. rokov a najmenšie deti, sme odmenili vecnými cenami (darmi od sponzorov) prvé tri miesta. Pri odovzdávaní cien sme však nezabudli pripomenúť, že každý - aj ten najnepatrnejší dobrý skutok má obrovskú cenu. Motivovali sme naše mamičky a ich deti ku konaniu ďalšieho dobra.
Niektoré práce sú už tu:
Išla som po ulici s malou dcérkou - mala som ju v kočíku, bola zima. Išla som smerom nakupovať. Do cesty nám skočil malý chlapček, ktorý nikomu nepatril, bol bosý.
Práve pršalo, chlapec bežal a skoro skočil pod auto. Ja som ho zachytila a dala sadnúť na kočík s mojou dcérkou. Potom som mu išla hľadať rodičov, ale chlapček nevedel rozprávať, pretože bol nepočujúci, nevedel ani kde býva a tak som musela ísť na políciu. Nakoniec ho dali do detského domova, kde doteraz býva. Teraz má lepší život, je oňho postarané, má sa kde najesť, chodí do školy a učí sa.
Nepamätám si už presne dátum, ani deň aký bol, no viem, že bolo leto. Šla som z obchodu a neďaleko potravín máme pohostinstvo, z ktorého som videla, že vychádzajú dvaja muži. Jeden z nich bol v značnej miere v podnapitom stave a teplo mu určite dopomohlo k tomu, čo nasledovalo.
Spadol na zem a všetkých okoloidúcich ľudí až zamrazilo, keď počuli ako mu zadunela hlava, keď spadla na zem. Nedalo mi to a keď som prišla bližšie, hneď som zbadala, že má zapadnutý jazyk. Ani sekundu som nezaváhala, zaklonila som mu hlavu a jazyk vytiahla, uložila som ho do stabilizovanej polohy, aj napriek tomu, že som mala podozrenie na infarkt. Zavolala som záchranku, ktorá bola v tomto prípade naozaj veľmi rýchla.
Suseda som stretla až niekoľko dní po tomto „ mojom dobrom skutku“. Nepamätal si, kto mu pomohol v ten deň, no ľudia okolo prizerajúci mu povedali, že som to bola ja. Poďakoval sa a povedal, že mal slabý infarkt a na pár dní ho hospitalizovali.
Moja najlepšia kamarátka po smrti svojho otca, ostala dosť smutná. Čoraz viac upadala do depresie. Prešiel polrok a ona sa z toho nedostávala. Začala si rezať žily. V tom čase som bola z toho smutná aj ja.
Nevedela som, ako jej pomôcť. Snažila som sa každú voľnu chvíľu byť s ňou. Bola som jej veľkou oporou. Myslela som že keď budem pri nej a ponúknem jej moje veľké kamarátstvo, tak jej to uľahčím a spamätá sa. Ale ona bola dosť tvrdohlavá.
Vyhľadala som jej teda dobrú psychologičku, ktorá veľmi pomohla aj mne. Jej stav sa začal zlepšovať. Ona mi za to poďakovala a tak milo ma objala, že ma to zahrialo až pri srdiečku. Pre mňa to bol najkrajší zážitok.
View the embedded image gallery online at:
https://majak-nadeje.eu/508-projekt-qmoj-najlepi-dobry-skutok#sigProId57bb7d826d
https://majak-nadeje.eu/508-projekt-qmoj-najlepi-dobry-skutok#sigProId57bb7d826d