dve percenta

DMS RODINY

Podporte rodiny v núdzi prostredníctvom Darcovskej SMS

zaslaním SMS správy v znení: DMS RODINY (DMS medzera RODINY) na číslo 877 (do 31.10.2020) môže ktokoľvek pomôcť rodinám v núdzi. Cena Darcovskej SMS je 2 €
Čítať ďalej...

Číslo účtu:

2769833457/0200
IBAN:
SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.

Za všetkých dobrodincov Majáku je slúžená  sv. omša každý prvy štvrtok v mesiaci.


„Ak Boh chce, ľahko sa stane, že chytro obohatí aj biedneho.“
Sir 11,23


Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.


Mám ukončenú Obchodnú s maturitou. Som matka 5 detí. Momentálne som v rozvodovom konaní som na MD som samo živiteľka. Bývame v Krízovom centre na Adlerovej 4. Všetky deti mám školopovinné. Kým som na MD nemám žiadne vymoženosti na príspevky na deti z Úradu práce, ani sociálnu výpomoc. Môj mesačný príjem je 250 eur. Z toho potrebujem zaplatiť nájom, škôlku, školské poplatky, stravu...Deti potrebujú nejaké ovocie, veci na oblečenie... rastú. Nevychádza mi to, aby som to všetko zaplatila. Mám malého škôlkára a vysvetliť mu že nemám, je ťažké. Staršie deti to už vedia pochopiť. S výživným na deti mi ich otec neprispieva, ani nejaví o nich žiaden záujem.


Po rozvode so 4 deťmi som sa pretĺkala životom sama. Keďže ma nikto nechcel zamestnať, našla som si prácu na živnosť. Zárobok bol fajn cca 1000 eur , vyšlo na podnájom, na školu, družiny, stravu v škole, mobily, notebook. Ostávalo mi 200 eur na stravu, oblečenie dali známi, kolegovia...

Lenže aj keď sa hovorí, že 2x do tej istej rieky nevstúpiš, život je krutý. Priateľ, ktorý spočiatku bol zábavný a vedel uživiť sám sa zmenil. Otehotnela som a nechala som si bábätko. Svedomie mi nedovolilo ísť na potrat. Od júla to bolo hrozné, narodil sa malý Alex. Otec sa zmohol len na to, že podpísal otcovstvo a oslavoval... Kočiarik som kúpila, aj fusak malému aj výbavu. V septembri ocko doniesol oblečenie. Dooslavoval v októbri a o 3 dni začal zas s alkoholom. V novembri za pomoci priateľov som ho vyhodila s policajtmi z bytu. Teraz som sama s piatimi deťmi a prijímam 400 eur. Ale bez alkoholu, bez internetu a s dlhmi.

V decembri 2011 mi sestra priniesla večerník. Vypísali sme žiadosť na adresu www.majak-nadeje.eu. Ozvali sa nám. V januári sme sa stretli s členmi tohto združenia. Keď sme sa dozvedeli, čo všetko dávajú deťom, až som sa zasekla a ďakujem  Bohu. Tábory, výlety a strava - trvanlivé potraviny, najstarší syn dostal hneď topánky, bundu, dcéra nádherný kabát. Ani sa nám o tomto nesnívalo.

Ešte raz vďaka všetkým, ktorí majú prebytok vecí a dávajú na charitu. A vďaka tým, ktorí to potom rozdávajú aj tým, ktorí nie sú úplne „úplná rodina“ ..


Som vdova už od 27 rokov. Manžel mi zomrel v roku 2003 na pracovný úraz - kopol ho býk do hlavy - pracoval ako robotník na družstve.

Mám dve deti - 9 ročného Martinka, ktorý je zdravý a 12 ročného Miloša, ktorý je už od 5 rokov autista. Má tretí stupeň autizmu. Navštevuje školu na Vojenskej ulici v Košiciach. Bývame v nájomnom byte. Najviac ma trápi, keď má Miloš nervový záchvat. Vtedy mu neviem pomôcť - len je tlmený tabletkami. Martinko je v podstate kľudný chlapec a pomáha mi v domácnosti.


Žijem sama s tromi deťmi. Manžel od roku 2001 nikde nepracoval a z toho dôvodu bola všetka finančná záťaž iba na mne. V januári 2011 odišiel do Srbska a finančne na deti neprispieva.
Od 9.2.2011 sme v rozvodovom konaní - o deti sa starám sama. Z toho dôvodu mám zvýšené finančné výdavky, nakoľko starší syn v súčasnosti maturuje a podáva si prihláška na vysokú školu.
Ja pracujem v univerzitnej nemocnici ako skladníčka a môj čistý mesačný príjem je 410 €, na deti dostávam daňový bonus vo výške 41€ a detské prídavky 45€.

Z môjho príjmu musím zaplatiť nájomné za byt, v ktorom bývame okolo 200€, platím úver vo výške 57€, sebe a staršiemu synovi zakúpiť mesačník. Aj keď žijeme skromne finančne mi to nevychádza.
Na manžela som podala trestné oznámenie z dôvodu neplatenia výživného.


Som matkou troch detí, ktoré sama vychovávam a živím. Náš jediný príjem je rodičovský príspevok (194,10 Eur) a náhradné výživné (26 Eur na každé dieťa). Táto suma nám sotva postačuje na vyplatenie nájmu, energií a základných mesačných poplatkov.

Nedávno bol nášmu najmladšiemu synovi (3r.) diagnostikovaný autizmus. Toto ochorenie je celoživotné a momentálne si vyžaduje celodennú starostlivosť. Preto som si požiadala o predĺženie materskej dovolenky a takisto o ZŤP-S preukaz, čaká nás ešte veľa vyšetrení, návštevy u logopéda a špeciálnej škôlky. Tiež sa musíme postarať o vitamínové doplnky (omega 3 M.K., vitamín C, D, zinok, vápnik, probiotiká, qoenzýmq 10).

Zistila som, že máme nárok na plienky zdarma, tak som vybavila u neurológa odporúčanie. Deti s autizmom potrebujú vyučovanie - štruktúrované, kde musí byť vymedzený špeciálny priestor na každú činnosť zvlášť - hranie, učenie, jedenie atď. Preto potrebujem byt trošku poprerábať – pozmeniť - čo sa týka nábytku a zakúpiť špeciálne didaktické pomôcky a stolík, na ktorom budeme pracovať.

Po ukončení materskej dovolenky som plánovala nájsť si prácu a zlepšiť príjem, ale moje plány skrížilo toto Adamkove ochorenie. Momentálne všetok voľný čas, ktorého je veľmi málo, venujem zárobku si popri mat. dovolenke - ako napr. opravím nejaké odevy známym, ožehlím ľuďom prádlo a veľa takýchto aktivít, len aby som zlepšila fin. situáciu a mali sme aspoň na základné potraviny a hyg. potreby.


V roku 2008 po nezhodách v manželstve som bola situáciou v akej som sa nachádzala nútená odsťahovať sa aj s deťmi do Krízového centra. Manžel nás opustil a manželstvo bolo rozvedené 17.3.2009. Bola som nezamestnaná a po vážnej chorobe sa mi ťažko hľadalo zamestnanie. Sťahovali sme sa z jedného Krízového centra do druhého. Zamestnanie som si našla v realitnej kancelárii ako maklér. Moja finančná situácia sa však nezlepšila a to z dôvodu, že vo firme som bola hodnotená podľa tvorby zisku. To sa mi zatiaľ nepodarilo, aj napriek môjmu úsiliu. Predaj nehnuteľnosti trvá cca 3 mesiace, ale aj tie si musím formou inzercie zabezpečiť sama. Aj preto žiadam Maják nádeje o finančnú pomoc, lebo nie som schopná uhradiť nájomné, stravu a lieky, ktoré musím užívať doživotne.


Som slobodná matka 3 detí. Mala som aj sociálny byt, ale prišla som o byt nakoľko sme boli týraní. Svoje deti som ochránila - odišla som z môjho bytu a otec tam ostal. Na byte urobil dlh. Ja som nemala z čoho platiť byt, nakoľko som deti mala na SOS v Krízovom centre. Neskôr som si podala žiadosť do Krízového centra. Viem si to vážiť a ďakujem našej vedúcej že nás prijala.

Som zamestnaná v kuchyni od roku 1991. V zariadení Krízového centra podmienky dodržiavam. Pomoc žiadam preto, lebo môj syn má byť operovaný na srdce v Bratislave a budeme tam týždeň. Neviem koľko budem mať tam výdavky čo sa týka cesty a môjho syna a požičať si nemám od koho, preto som sa obrátila na Vás o pomoc.

Za porozumenie Vám ďakujem.


Som slobodná matka dvoch detí. Jedno dieťa mám pri sebe v krízovom centre a jedno dieťa mám v detskom domove. Dôvod, že mám dieťa v detskom domove je, že som bývala na charite a tam sa mi neskôr ukončila zmluva. Potom som otehotnela s terajším dieťaťom, ale otec dňa chcel spáchať samovraždu. Vyšiel na elektrické napätie...

Počas tehotenstva som bývala na charite a snažila som si privyrobiť peniaze predávaním časopisu NOTABENE. Potom som išla pracovať na dohodu. Do Krízového centra som sa dostala vďaka sociálnym pracovníčkam z Charity.

O maloleté dieťa, ktoré mám pri sebe sa riadne starám a poctivo navštevujem všetky potrebné lekárske vyšetrenia a kontroly, na byte nemám žiadne podlžnosti. Pani vedúca a sociálne pracovníčky sú so mnou spokojné. Nemám však dostatok financií za zabezpečenie základných potrieb, ako je strava a lieky.


Mám 37 rokov a som mamou 2dcér. Staršia dcéra bude mať 16 rokov, navštevuje Obchodnú akadémiu - 1. ročník. Mladšia dcéra má 3 roky a navštevuje MŠ. Momentálne bývam v Zariadení núdzového bývania. V roku 2005 som prišla o bývanie kvôli podvodom, ktorým sme uverili.
Od roku 2006 býva staršia dcéra u mojej mamky v malometrážnom byte a my s mladšou dcérou putujeme zo zariadenia do zariadenia.

Otec mladšej dcéry je momentálne vo výkone trestu - Prešov. Takže pomoc nám teraz nemôže, tak sa nám žije dosť ťažko. Bývať nemôžem ani u jeho mamy, lebo tak isto žije v malometrážnom byte. Verím, že keď príde domov tak sa situácia ohľadom bytu a financií zlepší.

Momentálne chodím upratovať do VUB ale veľmi by som chcela nájsť vhodnejšiu prácu, aby som mohla vytvoriť vhodné podmienky na bývanie a mať lepší finančný príjem.


Od roku 2003 som rozvedená. Počas manželstva manžel nechcel prispievať na spoločnú domácnosť, ani dcére na štúdium, hovoril, že nás nebude živiť, hoci som pracovala. Bol často agresívny, s dcérou sme zažívali psychické a fyzické násilie, urážal nás, vyhrážal sa, fyzicky napádal, často som volala políciu, stále sme mali konflikty, spolužitie bolo neznesiteľné a nevhodné pre vývoj vtedy ešte maloletej dcéry.

Po čase som ešte zistila, že manžel neplatil za byt, overila som si to na bytovom podniku, kde som sa dozvedela, že máme na byte vysokú dlžobu. Manžel mi klamal, odmietol za byt platiť. Splatiť vzniknutú vysokú dlžobu odmietol a ja som nemala dostatočný príjem na jej zaplatenie. Byt sme museli predať a prišli sme tak o vlastné bývanie. Po rozvode som zostala sama s dcérou, presťahovali sme sa na ubytovňu na Šoltésovej 22. Manžel odmietol na dcéru platiť výživné. Po čase sa k nám nasťahoval môj terajší partner.

V ubytovni a jeho okolí sa vyskytujú neprispôsobiví alkoholici, feťáci, bezdomovci, je tam špina, zlé medziľudské vzťahy, kriminalita. Pokúšala som sa situáciu riešiť s majiteľom, domovníkom, políciou, ale situácia sa nezlepšuje, ale zhoršuje. V ubytovni nie je vhodné prostredie pre dcéru, preto bola nútená nájsť si rôzne brigády a iný podnájom. Dcéra je momentálne nezamestnaná, tak mi s bývaním a finančnými výdajmi nevie pomôcť. Na ubytovni žijem v spoločnej domácnosti s druhom, ktorý je nezamestnaný. Tiež pri ňom zažívam psychické násilie, no čiastočne mi pomáha s platbami za byt.

Následkom poranenia v apríli 2011 som dostala trombózu, hrozila mi amputácia nohy, pohybujem sa pomocou bariel, mám dlhoročné bolesti, tŕpnutie rúk a ďalšie životné ťažkosti. Následkom toho som sa stala práceneschopná, chodím na rôzne vyšetrenia- cievne, neurológ, interné. Môj zdravotný stav mi nedovoľuje pracovať, preto som požiadala o invalidný dôchodok.

Hľadaj