dve percenta

DMS RODINY

Podporte rodiny v núdzi prostredníctvom Darcovskej SMS

zaslaním SMS správy v znení: DMS RODINY (DMS medzera RODINY) na číslo 877 (do 31.10.2020) môže ktokoľvek pomôcť rodinám v núdzi. Cena Darcovskej SMS je 2 €
Čítať ďalej...

Číslo účtu:

2769833457/0200
IBAN:
SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.

Za všetkých dobrodincov Majáku je slúžená  sv. omša každý prvy štvrtok v mesiaci.


„Chudobní sú skvelí, sú veľkí. Keby ste ich poznali, nemohli by ste ich nemilovať.“
Matka Tereza


Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.


Narodila som sa v Košiciach. Mama ťažko pracovala a otec bol invalidný dôchodca. Po ukončení základnej školy som nastúpila a Strednú odbornú školu v Košiciach textilnú a neskôr som si urobila ešte nadstavbové štúdium v odbore Obchod a podnikanie.

Zamestnala som sa a v práci som sa zoznámila s partnerom. Po roku som otehotnela a nasťahovala sa k nim. Náš vzťah prestal byť harmonický keď sa narodila dcéra Natália. Partner chcel študovať na VŠ, kde si našiel priateľku pre ktorú nás opustil. S dcérou sme sa museli odsťahovať k mojim rodičom. Počas štúdia na VŠ prispieval na dcéru minimálne výživné a v súčasnosti je v zahraničí , odkiaľ neposiela nič.

U mojich rodičov sme bývali 2 roky. Môj otec bol tuhý fajčiar a holdoval alkoholickým nápojom, čo sa prejavovalo na jeho agresivite. Po čase som si našla priateľa. Bývali sme v rodinnom dome aj s jeho mamou. Po čase sa nám narodila dcéra Katarína. Priateľ s dcériným narodením začal požívať alkohol a bol veľmi agresívny. Keďže sme nemali kam s dcérou odísť, trpeli sme jeho nálady. Žili sme len z môjho rodičovského príspevku a rodinných prídavkov. Priateľ nebol ochotný pracovať a mňa nechcel púšťať z domu. Po dlhom psychickom a fyzickom týraní som podala trestné oznámenie a utiekla naspäť k rodičom. Našťastie nás v krátkom čase ubytovali v centre Dorka. Bývam tu už tretí rok a náš pobyt sa tu podľa zákona musí skončiť.

V súčasnej dobe pracujem len ako brigádnička. Môj príjem je 180 €. Aj keď sú spokojní s mojou prácou ,nemôžem nastúpiť na trvalý pracovný pomer, pretože nemá kto strážiť deti. Dcéry sú veľmi šikovné, sú s nimi spokojné v škole a škôlke. Staršia chodí na rôzne súťaže.

Veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o pomoc lacného prenájmu aby som vedela môj príjem navýšiť. Po odpočítaní všetkých povinných výdavkov (nájom, školné, ZRPŠ, Obedy, Družina, mesačníky) čo predstavuje 170-180 € nám ostáva na stravu, lieky a ošatenie sotva 70 €.

Je ťažké žiť v takejto chudobe keď vám nemá kto pomôcť. Ak by ste nám pomohli s akýmkoľvek lacným nájmom, vedela by som zamestnať a navýšiť svoj príjem.

Za pochopenie a akúkoľvek pomoc vám s deťmi vopred ďakujeme.



Narodila som na v Košiciach a pochádzam z učiteľskej rodiny. Môj starý otec bol riaditeľom takmer celý pracovný život na Základnej škole v Trebišove. Mamička bola redaktorka a samostatná referentka. Vychovávala mňa a moje 2 sestry sama.

Ja som študovala na Gymnáziu, po maturite som začala študovať na Hutníckej priemyslovke bakalársky odbor Ekológia, avšak pre svadbu a dieťatko som pomaturitné štúdium neukončila. Neskôr som sa vzdelávala na Ekonomickej vysokej škole na kurze Podnikové hospodárstvo, ktoré som úspešne ukončila.

V roku 1995 som sa vydala a o rok nato sa mi narodila moja prvá dcéra, ktorá má dnes už takmer 18 rokov. Študuje na Gymnáziu, čo si vyžaduje k jej štúdiu vyšší finančný príjem, ktorý nemám, lebo som sama nezamestnaná a mám v starostlivosti aj druhú dcérku, ktorá sa výborne učí. Snaží sa vzdelávať a taktiež ma podanú prihlášku na to isté Gymnázium ako staršia dcérka.

Prvé manželstvo mi začalo šťastne, sobášom aj zdravou, krásnou dcérkou, ale po čase som zistila, že má manžel podvádza a venuje a hazardným hrám. Výplata bola každý mesiac potravou pre automaty v meste. Tak sa začali problémy s financiami ktoré mali dopad aj na moju psychiku, ale aj domáci rozpočet a preto, že sme bývali v podnájme mali sme často veľmi veľké finančné problémy. Manžel sa zmeniť nevedel, opakovane ma aj udrel práve pre peniaze. Tak som sa rozhodla pre rozvod a od roku 2001 sme rozvedení.

Druhú dcérku mám s druhom (neboli sme zosobášení), s ktorým už v súčasnosti nežijem po 11 rokoch spoločného života. Môj priateľ začal častejšie popíjať a krásny vzťah sa menil na priepasť lásky poprepájanej alkoholizmom. Museli sme sa z finančných a študijných dôvodov vrátiť naspäť do Košíc a spoločnými silami udržať loď s dvoma dievčatami nad vodou. Prácu priateľ mal, rok sme bývali v podnájmoch.

Teraz som sama, klientka s dvoma dcérkami v Krízovom centre. Gemblerstvo- hráčska vášeň manžela a alkohol u priateľa ma pripravil o ilúzie o krásnom rodinnom živote. Je mi však ľúto mojich dvoch dcér, že nebudú vedieť čo je harmónia v rodine a že sa musia vyrovnávať psychicky s problémami v krízovom centre.

Prípadne zmeny v bývaní, alebo v príjme z nejakej brigády mi môžu určite pomôcť. Ja sama som vyrastala v neúplnej rodine s mamkou a dvoma sestrami. Avšak stále sme mali kde bývať. Ja to teraz neviem zabezpečiť svojim dcérkam a mrzí ma to.


Mám 30 rokov a som matka 4 detí, z toho mi súd pridelil do osobnej starostlivosti dve a dve ostali pri otcovi. Som rozvedená a bývam v podnájme v Košiciach.

Môj mesačný príjem bol 245 Eur, plus mi môj bývalý manžel prispieva 50 Eur na deti, takže spolu to je 295 Eur. Od 1.3.2014 však budem poberať už len dávku v hmotnej núdzi. Mesačne platím podnájom 280 Eur a tak mi po vyplatení ostáva mesačne 15 Eur - z toho dôvodu mi neostáva ani na potraviny a ošatenie pre deti. Nemám žiadnu rodinu, na ktorú by som sa mohla obrátiť s požiadať o pomoc. Preto by som chcela poprosiť o pomoc Vás.
Ďakujem.


Mám 30 rokov, som rozvedený a starám sa o dve súdom pridelené deti. Dievča je staršie má 11 a chlapec má 9 rokov. Býval som s mamou v byte, odkiaľ sme sa ale museli vysťahovať. Teraz bývam v Zariadení núdzového bývania.

Momentálne som nezamestnaný, no aktívne si pokúšam nájsť prácu, ale doposiaľ bezvýsledne. Moja finančná situácia je dosť kritická, pretože poberám 103 Eur, z toho keď vyplatím nájom na bývanie, ostane mi okolo 40 Eur na mesiac. A z toho sa dôstojne vyžiť nedá. Tých 40 Eur sa snažím rozdeliť tak, aby sme počas celého mesiaca mali na akú- takú stravu. Na hygienu a potrebné veci pre deti mi tento príjem nepostačuje.

A preto Vás touto formou prosím o akúkoľvek pomoc. Ďakujem.


Mám 37 rokov a 9 ročného syna. Momentálne bývame Zariadení núdzového bývania na Adlerovej ulici v Košiciach.

Teraz som nezamestnaná, som evidovaná na ÚP, som poberateľkou dávok v hmotnej núdzi. Môj príjem pozostáva z náhradného výživného, prídavku na dieťa v hmotnej núdzi. Tento príjem nepresahuje ani 150 eur. Dala som žiadosť na zvýšenie výživného. Rozsudok nie je právoplatný. Otec sa o dieťa nezaujíma, pracuje dlhodobo v zahraničí. Uprednostňuje nezávislý život. Dieťa je mu skôr na príťaž.

Prácu si aktívne hľadám, posielam životopisy, som evidovaná v pracovných agentúrach. Keďže som samo živiteľ , nemôžem si dovoliť pracovať na zmeny. Takže látam, plátam ako sa dá. Ešte minulý rok som prácu mala. Pracovala som ako marketingový pracovník. Zmluvu som mala na polovičný úväzok. Od januára sme mali pracovať na úplný úväzok, avšak majiteľ nám ešte v decembri oznámil, že bude rušiť firmu a tak sme dali výpoveď. Konečne som si myslela, že sa naša situácia konečne pohne k lepšiemu , že sa dostaneme aj sociálnemu bytu.

Medzitým som pracovala na dohody v rôznych pracovných pozíciách. Pracovala som aj v Rybe, no túto prácu som musela nechať zo zdravotných dôvodov.

Momentálne som v takej finančnej tiesni, že keď zaplatím nájom ostane mi polovica, okolo 70 eur. Máme čo robiť, aby sme vyšli do ďalšieho mesiaca. Každý mesiac potrebujeme dobíjať čipové karty, zabezpečiť synovi desiatu, zabezpečiť základné potreby. Je to ťažké.

Aspoň, že syn mi robí radosť. Od prvého ročníka je vyznamenaný. Teším sa že je taký šikovný. Trápi ma že mu neviem zabezpečiť vlastné bývanie. No na druhej strane uvedomujem, že niektorí ľudia sú na tom horšie.

Budem Vám vďačná za akúkoľvek formu pomoci.


Keď som skončila strednú školu začala som hneď pracovať. Potom som sa vydala a mala deti . Začali sme si opravovať starý domček, takže peniaze bolo treba a tak som si popri práci našla ešte ďalšiu robotu.

Ťahala som to takto niekoľko rokov. Bola som fyzicky a psychicky veľmi unavená. Začala som chudnúť. Našla som si hrčku tak som išla k lekárovi. Nasledovali vyšetrenia. Bola to rakovina prsníka. Mala som 36 rokov. Nasledovalo 8 cyklov chemoterapie, operácia a nakoniec ožarovanie. Keď som sa z toho dostala, našla som si ľahšiu prácu a začala som pracovať. Ale netrvalo to dlho, zase som bola slabá a unavená. Nasledovalo chodenie po lekároch a zlá správa – recidíva. Vyoperovali mi metastázu z hrudníka a nasledovali ďalšie vyšetrenia a znovu liečba na onkológii. Mám metastázy v kostiach a pečeni – najnovšie výsledky.


Onkologickou pacientkou som sa stala pred 3 rokmi. Liečba bola ťažká a veľmi náročná – 8 dávok chemoterapie, transplantácia vlastných kmeňových buniek. Liečba trvala asi 1 rok, 4x som absolvovala PET vyšetrenie, keďže mi hrozil možný relaps.

No počas som začala mať veľké problémy s manželom. Prišiel na rad rozvod, sťahovanie. Bolo to veľmi ťažké. Ostala som sama s dcérou. Mám úžasnú rodinu, ktorá mi so všetkým pomáhala. Teraz bývame s dcérou v 1 izbovom byte, máme pokoj, kľud – to je to čo najviac potrebujem. Snažím sa so všetkých síl vynahradiť, dávať a pomáhať svojej dcére ktorá ma potrebuje. Študuje na OA Watsonova 4. ročník, rada by išla študovať na vysokú školu. Veľmi dobre sa učí , má certifikát z anglického jazyka – zatiaľ len ústnu skúšku. Nedávno robila aj z písomnej časti, má štátnu skúšku z písania na počítači a korešpondencie.Momentálne máme väčšie výdaje spojené s jej štúdiom, mojimi liekmi.Veľmi pekne ďakujeme za akúkoľvek pomoc.                    
 
 


Som matka piatich maloletých detí. Trvalé bydlisko máme na Luníku IX, no od roku 1998 sme bývali v podnájmoch. Z trvalého bydliska sme sa odsťahovali kvôli švábom, ktoré sa tam rozmnožili, vypínali nám elektrinu a niekedy aj vodu. Nemohla som tam dať vhodné podmienky svojím deťom. Nikdy som žiaden byt ani dom nevlastnila. Podnájom som platila z príjmu môjho bývalého priateľa (otca detí). Po čase začali problémy - prestal zarábať, začal piť a robil si týždenné výlety s kamarátmi. Vzhľadom na to, že ja som vyrastala v rodine, kde otec často pil a bil moju mamu, nechcela som, aby niečo také zažili aj moje deti. Preto som sa s priateľom rozišla.

Bývala som v podnájmoch s kamarátkami a naposledy aj s mamou. Potom prišla moja sestra, ktorá bola tehotná a so spoločného podnájmu som musela odísť. Mala som dva týždne na to, aby som našla nové bývanie. Keďže si podnájom sama zaplatiť nemôžem, skúsili sme Krízové centrum. Do Krízového centra nás zobrali. Bývame tu už jeden rok. O rok sa vysťahujeme aj z tade a neviem, kam pôjdeme. Keďže deti vychovávam sama, poberáme len hmotnú núdzu, tak podnájom nezoženieme. Skúsime iné Krízové centrum. Pre pokojný a šťastný život svojich detí urobím všetko, čo bude v mojich silách. Ďakujem.
 
 


Po rozvode som odišla bývať k rodičom. Bývala som s nimi asi 1rok. Po ich smrti som si s dcérou našla podnájom - veľmi výhodná ponuka, ktorú som vládala splácať, pokiaľ som bola na invalidnom dôchodku. Ale invalidný dôchodok mi zamietli a teraz s dcérou, ktorá navštevuje posledný ročník na Obchodnej akadémií a ja som na úrade práce. Nezvládam finančne splácať nájomné, ktoré je 198 Eur. Obávam sa toho, že majiteľ mi zruší podnájom. Preto som požiadala Maják nádeje o pomoc. Moja situácia sa za 3 mesiace zmenila na toľko, že som požiadala obnovenie invalidného dôchodku. Som vďačná Majáku nádeje za pomoc, ktorú neviem ani opísať. Ďakujem všetkým, ktorí mi umožnia bývať dôstojne, kým si sama nebudem môcť pomôcť cez invalidný dôchodok. Ešte raz ďakujem.


Skôr ako začnem tento príbeh, chcem poďakovať všetkým ľuďom s dobrým srdcom. Sme ako každá rodina napriek prekážkam a osudu ktoré trápia a bolia. Som rada že mám chápavého manžela a dve skvelé dcéry 10 a 12 ročné, sú mojím všetkým.

Snáď začnem manželom. Vyrastal v detskom domove od svojich ž rokov pre omyl svojej mami, pretože ho počala s rómom. Jeho detstvo nebolo ľahké vždy sa musel pretĺkať životom sám. Otec ho bil. Ako dieťa sa zajakával a bol bitý viac ako sýty. Nerád na to spomína. Snaží sa ako sa len dá. Je smutné že o odchovancov Detského domova sa po dovŕšení 18 rokov nikto nezaujíma. Býval u kamarátov v azylovom dome a všade kde sa dalo prežiť. Neskôr u mojich rodičov so mnou. Až po desiatich rokoch dostal od magistrátu sociálny byt, to už sme mali dcérku - vtedy mala dva roky. V tom byte sme bývali päť rokov, boli sme tam šťastní a spokojní ,až kým manžel neprišiel o prácu a už to šlo dolu vodou – zobrali nám byt bez náhrady ubytovania. Útočisko sme hľadali všade, aj u mojich rodičov, no márne - aj oni sa dostali do problémov - ostali sme aj s nimi na ulici.

Moji rodičia a dve sestry, chceli vymeniť náš jeden a pol izbový byt za garsónku, ale ich oklamali a nedostali ani byt ani peniaze -,dodnes súd mlčí a nikto nič o tom nevie a nič sa do dnešného dňa neposunulo. Môj otec už nie je medzi nami. Mama je už stará, chorá a zúfalá, no je so sestrami všade tam, kde sa podarí bývať a prežívať.

Teraz znova bývame v podnájme, len sa bojím už toľkých sťahovaní – nadobudneme niečo a znovu nemáme nič. Bez peňazí, bez práce a bez strechy nad hlavou, snažíme sa ako vieme. Medzi časom sa mi narodila aj druhá dcérka - to je naše slniečko – neviem, ako by som teraz bez nich dokázala žiť, sú môj život aj keď im nemôžem dopriať všetko.

Bývali sme už snáď všade, dokonca jeden čas aj na Luníku IX, ale bez vody a elektriny sa žiť nedá, ako normálny človek. To nie - až tak klesnúť nedokážem. Chcem ešte raz poďakovať ľuďom, ktorí vedia pomôcť s ošatením, potravinami, maličkosťami - pre nás aj pre deti - veľmi nám to pomôže. Boh nám pomáhaj všetkým ľuďom dobrej vôle. ĎAKUJEME!

Hľadaj