DMS RODINY

Podporte rodiny v núdzi prostredníctvom Darcovskej SMS

zaslaním SMS správy v znení: DMS RODINY (DMS medzera RODINY) na číslo 877 (do 31.10.2020) môže ktokoľvek pomôcť rodinám v núdzi. Cena Darcovskej SMS je 2 €
Čítať ďalej...

Číslo účtu:

2769833457/0200
IBAN:
SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.

Za všetkých dobrodincov Majáku je slúžená  sv. omša každý prvy štvrtok v mesiaci.


„Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami.“
Žalm 13,6


Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.


Sme 9 - členná rodina, ktorá býva v 3-izbovom byte na sídlisku. Vekové rozpätie našich detí je od 23 rokov – najstarší syn, až po najmladšieho, ktorý ma 10 rokov. Máme 5 chlapcov a 2 dcéry. Môj manžel pracuje ako štátny zamestnanec a ja som sa nepretržite vyše 20 rokov starala o našu rodinu. Po toľkých rokoch je dnes pre mňa veľmi ťažké sa zaradiť do pracovného procesu. Ale aj tak sa snažím využívať možnosť pracovať na dohodu, aby som aspoň trochou prispela do rodinného rozpočtu.

Najstarší syn sa snaží už pracovať a pomaly aj osamostatňovať, druhý študuje na vysokej škole, dve deti študujú na stredných školách a tri deti sú ešte na ZŠ.

Možnosti našej rodiny vychádzajú z nášho rozpočtu. Krúžky navštevujú iba tie, ktoré o to majú naozaj záujem. Dcéra ma rada hudbu, preto chodí do ZUŠ na keyboard a sama sa učí hrať aj na gitaru. Nakazila aj mladšiu sestru a tak spolu sa tomu venujú. Najmladší syn obľubuje futbal a preto chodí na krúžok. Ostatne deti sa zmierili s tým, že na viac nemáme. Myslím, že ak by boli možnosti, že aj oni by si vybrali, ale... Najprv treba zaplatiť „povinné" platby medzi, ktoré patrí bývanie, strava, cestovné, oblečenie, až potom sa rozhodujeme na čo ešte ostane.

Rozhodli sme sa, naše deti budú navštevovať cirkevnú školu a to si vyžadovalo cestovať . Ale neľutujeme tu námahu s cestovaním, aj tie výdavky na cestovanie, pretože kvalitné vzdelanie sa premieta do ich životov.

Máme ešte aj sťaženú situáciu, pretože jeden zo synov má bezlepkovú diétu, s ktorou sme sa museli naučiť žiť a vybaviť si domácnosť, napr. pekárňou a diéta tiež odčerpáva dosť finančných prostriedkov.

Ďakujeme organizácii, ktorá má záujem pomáhať takým rodinám. Konečne sa necítime osamotení v tomto svete a na okraji spoločnosti len preto, že sme prijali viac detí do svojho života.

Vďačná rodina.


Sme rodina so 6 deťmi. Bývame v starom dome po rodičoch, ktorý má tri izby.
Najstarší syn má 17 rokov a študuje na Strednej škole odbor stolár. Ďalšie deti sú na základnej škole a najmenšia, ktorá má 4 roky je so mnou doma kvoli zdravotným problémom (následkom pôrodu).

Sme rodina v hmotnej núdzi. Manžel nemá prácu. Ja som vyučená krajčírka. Predtým som pracovala ako krajčírka, neskôr som robila upratovačku na Základnej škole. 
Osem ročná dcérka Miška má celiatickú (bezlepkovú) diétu. Táto diéta je veľmi náročná finančne.
          
Najstarší syn mal 8.x operované obe nohy. S deťmi sú starosti, ale aj radosti. Ale s Božou pomocou to zvládame. Najviac nám pomáhajú potraviny a týmto ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli ich zaobstarať.



Žijem so synom, ktorý má 14rokov a dcérkou, ktorá bude mať dva roky v rodinnom dome. Spolu s nami bývajú moji rodičia. S bývalým manželom sme si v r. 2008 zobrali hypotéku na prestavbu poschodia, kde bol neobývaný priestor. Vymurovali sa obvodové múry a dali novú strechu. Žiaľ, veľkú časť z hypotéky manžel minul pre vlastné potreby. V tom čase som už bola tehotná a manžel podal žiadosť o rozvod. Od narodenia dcérky s nami nebýva. Odmieta mi pomáhať pri splácaní hypotéky.

Keďže som na rodičovskej dovolenke, doteraz bol môj príjem 300€. Mesačná splátka úveru je 500€. Okrem toho výdavky na lieky - syn je alergik (užíva spray a lieky) , maličká ma kožnú alergiu , toleruje len pampers plienky a mliečko Nutrilon H.A. Medzi ďalšie pravidelné výdavky patria mesačníky na MHD a školské poplatky.

So stravou a inkasom nám pomáhajú moji rodičia, za čo som im vďačná.

Našu situáciu sa snažím riešiť predajom domu. Záujemcov však odrádza to, že prestavba nie je dokončená.

Vďaka Bohu za všetkých, ktorý nám pomáhajú akýmkoľvek spôsobom.


Sme rodina s 8 deťmi. Bývame v trojizbovom rodinnom domčeku. Manžel pracoval v stavebnej oblasti, ale v septembri 2010 prišiel o prácu. Ja som do septembra 2010 bola na materskej s najmladším synom, ktorý má teraz 3 roky. V súčasnosti som nezamestnaná a registrovaná na Úrade práce.

Sme rodina v hmotnej núdzi, ale nemáme priznanú dávku v hmotnej núdzi. Dôvodom je, že sme nedoručili v stanovenej lehote znalecké posudky na motorové vozidlo. Mali sme starú Škodovku, ale tú sme kvôli nepojazdnosti dali zošrotovať v bežnom šrote. Nepredpokladali sme, že sa ocitneme v hmotnej núdzi a na žiadosť o hmotnú núdzu budeme potrebovať znalecký posudok z autorizovaného šrotoviska.

Nachádzame sa v období, keď bez cudzej pomoci nebudeme vedieť prejsť ďalej. Našich šesť detí denne dochádza do školy spojmi mimo našej dediny. Traja z nich dochádzajú no strednú školu denne 28 km tam a späť. Len cestovné za mesiac tvorí 150 eur. Náš rodinný príjem je 200 eur. V súčasnosti sa skladá len z rodinných prídavkov.

Naše tri deti navštevujú základnú školu mimo dediny, v ktorej bývame – sú vo veku 6, 8 a 13 rokov. Ďalšie tri deti sú vo veku 16, 18, 19 a navštevujú strednú školu. Máme problém im zabezpečiť potrebné školské pomôcky, nehovoriac o tom, že nemajú ako robiť mnohé práce, ktoré sú zadané na počítači.

Najstaršia dcéra má 22 rokov. Zatiaľ sa jej nepodarilo nájsť prácu - je na Úrade práce.


Už 9 rokov žijem sama so synom. Skoro každé dva roky sa sťahujeme z podnájmu do podnájmu. Syn menil škôlky, školy a s nimi aj kamarátov. Začalo sa mi v práci dariť a tak som začala popri práci študovať na vysokej škole, ktorú by som mala tento rok dokončiť. V lete tohto roku som dostala výpoveď. Firma, v ktorej som pracovala 5 rokov, nemala na platy. Z mesiaca na mesiac sme nemali nič len výživné. Sociálne dávky a výživné nám nestačili ani na zaplatenie nájmu. Musela som riešiť dilemu, či budem mať jedlo, alebo zaplatený nájom.

Do toho prišiel začiatok školského roku. Nemala som za čo nakúpiť potreby do školy. Nemala som zaplatený nájom a nevedela som si nájsť prácu. Nemali sme a ani nemáme internet. Za pracovnými ponukami som chodila častokrát pešo aj 20 minút, aby som si ich pozrela a opísala. Zrazu už nebolo ani na zaplatenie telefónnych účtov a ani na cestoné lístky. Na úrade som našla informácie o OZ Maják a napísala im. Obdarovali nás potravinami a aj pred Vianocami nám venovali poukaz na nákup potravín. Som za tento Boží dar veľmi vďačná, pretože potraviny sú veľmi drahé. A pokiaľ nemáte nikoho z rodiny ako my, kto by vám pomohol, je krásne vedieť, že aj cudzím ľuďom na nás záleží.

Bude to ešte dlhé a ťažké obdobie, ale už mám prácu a to je hlavné. Prajem všetkým z kolektívu všetko dobré. Chudoba je zlá, ale horšie je, keď jej človek má čeliť sám.

Od 1. decembra mám opäť prácu. Som rada, že sme nezostali na ulici pre našu vzniknutú situáciu a že budeme môcť sviatky, síce bez darčekov a rodiny, stráviť v teple a so zásobou potravín do mojej 1. januárovej výplaty. Hneď po Vianociach nás čaká sťahovanie, platenie depozitu v ďalšom podnájme a splatenie nájmu v terajšom podnájme, zakúpenie mesačníka pre syna a splatenie všetkých dlhov.


Sme sedemčlenná rodina. Mame tri vlastné deti a do pestúnskej starostlivosti sme prijali dve. Bývame v starom valkovom dome, ktorý patrí manželovým rodičom. My máme dve izby, v jednej je detská izba a v druhej máme kuchyňu s obývačkou a spálňou /rozťahovací gauč/ zároveň. Manžel je súkromne hospodáriaci roľník a tým sa snaží zarobiť na živobitie rodiny. Máme v nájme pozemky, na ktorých pestujeme obilie, zemiaky a zeleninu pre seba. Niekedy sú roky úrodné a vtedy môžme pomôcť aj my druhým, ale niekedy sú roky neúrodné.

Naši chlapci sú vo veku 15 a 9 rokov, dievčatá 11, 8 a 5 rokov. Sme na nich hrdí. Sú samostatní, vďační za každú maličkosť a stále myslia aj na druhých. Snažíme sa ich talenty rozvíjať aj v rôznych krúžkoch. Najstarší syn chodil do ľudovej školy na bicie, dve dcéry chodia na modernú gymnastiku, ale nebyť dobrých ľudí, by tam chodiť nemohli. Je to finančne náročné. Ja som sa pokúšala robiť aspoň brigádnicky, ale keď sú deti choré, nemá nám kto s nimi ostať, tak som musela prácu opustiť a zostať doma. Sú obdobia keď sú chorí aj dva mesiace, chorobu si podávajú ako štafetu. Doma sa nenudím, práce je stále dosť. Najstarší syn ma chorobu, pri ktorej mu musím variť špeciálnu a na čas náročnú stravu, neustále berie a vraj aj cely život bude brat lieky. Dcéra je celiatička, takže to je zase náročné finančne.

Sme veľmi vďační všetkým, ktorí nám pomáhajú. Či už vyplatia deťom krúžky, alebo dostaneme šatstvo. Veľmi vďační sme za potraviny, ktoré nám pomôžu preklenúť ťažké obdobia. Vďaka nim môžu mať deti pestrejšiu stravu. DAKUJEME.


Sme rodina s dvomi deťmi. Bývame v trojizbovom byte. Manžel pracuje na železnici, ja som nezamestnaná. Syn má 19 rokov a ukončil strednú školu. Počas celej strednej školy chodil denne na brigády, aby nám pomohol finančne. Teraz získal prácu v Supermakete, kde predtým brigádoval.

Dcéra sa narodila so zdravotným postihnutím - od narodenia trpí ľahkou duševnou zaostalosťou, mentálna retardácia: DMO obrazom spastickej quadruparézy. Má stredne ťažkú astmu, chronickú gastritídú a pancreatopathiu . Teraz má 25 rokov a je na čiastočnom invalidnom dôchodku.

Od roku 2008 sa jej zhoršil zdravotný stav - má problémy so srdcom a musí užívať pravidelne lieky. Jej diagnóza je blok Tawarovho ramienka, mitrálna insuficiencia a v nočných hodinách respiračná aritmia a paroxyzmálna tachykardia. Nevládze chodiť po do schodoch, ani utekať - často sa zadýcha a bolí ju na hrudníku.

Od roku 2008 sa jej zhoršil aj zrak - má problémy s očami - trpí závažnou diagnózou dystrophio retinae pigmentosa (postupná strata zraku) - to sa nedá operovať ani vyliečiť. Táto choroba vedie k slepote. Zrak sa jej každým dňom zhoršuje. Berie podporné infúzie na očné cievy.

Dva krát do roka chodí na liečenia a často je v nemocnici. Jej liečba je dosť drahá a nemáme dostatok financií na lieky, ktoré potrebuje každý mesiac.

Od minulého roku navštevuje rehabilitačné stredisko v Levoči pre zrakovo postihnutých, kde si robí kurz kartonážnik.

Ja som nezamestnaná. Chodím iba na brigády. Mám vysoký tlak a problémy so srdcom. Pred 4 rokmi som mala slabšiu mozgovú príhodu - odpadla som a mala komplikovanú zlomeninu ruky a zlomené rebrá. Z úrazu mám následky – ruku mám stále opuchnutú a kvôli bolestiam s ňou neviem dobre pracovať.
Náš rodinný príjem často nestačí na pokrytie nevyhnutných potrieb a liekov, ktoré dcéra pravidelne užíva.


Som matkou, samo živiteľkou 3 detí. Po takmer 10 ročnom manželstve som podala žiadosť o rozvod pre manželov alkoholizmus, gamblerstvo , agresivitu , robenie dlhov, nezáujem o rodinu a neprijatie 3. dcéry. Odvtedy bojujeme s každodennými problémami a starosťami.

Tešíme sa z drobných radostí. Počas manželstva sme sa vinou manžela zadlžili, niektoré dlhy musím splácať aj ja. Bývalý manžel je dobrovoľne nezamestnaný, o deti sa nestará , neplatí výživné. Kým sme sa ako tak postavili aj vďaka Majáku na nohy, trvalo to vyše 2a pol roka. Dnes sa snažím robiť, ak sa dá aj ťahať nadčasy, aby som mohla zarobiť niečo navyše.

Pracujem v školstve ako uč. MŠ , takže môj plat nie je veľmi vysoký. Chcela by som si urobiť výšku , no keď som sa oboznámila so školným... .Dievčatá aj ja sme alergičky, každá má svoje špecifické potreby , ktoré sú dosť nákladné. Často " sponzorujeme" lekáreň , keďže každú chvíľu je niektorá chorá. V poslednom období som najviac ja. Lekári vravia , že je to dôsledok neustáleho stresu, únavy , vyčerpania a prechodených chorôb. To však znižuje môj príjem ,preto sa snažím byť doma čo najmenej hoc na úkor zdravia. Snažím sa žiť z peňazí čo dostanem – t. j – platu a náhradného výživného , keďže môj plat ledva pokryje poplatky a bežné výdavky. No ak je niečo navyše snažím sa investovať do bytu v ktorom bývame , keďže nám všetko doslova padá na hlavu. A taktiež pre deti. Nielen na oblečenia, ale hlavne na športové pomôcky. Nemôžem im pravidelne platiť krúžky , tak sa snažím aspoň takto rozvíjať ich schopnosti /napr. korčule , bicykel.../.

Všetky sú pohybovo nadané , či už tanečne alebo športovo. Potvrdili to aj učitelia.. Som rada , že existujú dobrí ľudia , ktorým nie je ľahostajný osud ľudí , ktorí sa snažia , no napriek tomu sú v núdzi a nie je im ľahko. Snažíme sa vystačiť si sami, no ak treba , každá forma pomoci je super a prijímame ju s vďačnosťou.


Som matka štyroch detí, o ktoré sa starám sama. Deti sú neplnoleté: chlapci vo veku 17 a 16 rokov, dievčatá 6 a 13 rokov. Dlhú dobu sme s nebohým manželom nežili, pretože bol alkoholikom. Bývali sme u jeho mamy, ale ona byt neplatila napriek tomu, že som jej peniaze na nájom dávala a tak sme sa ocitli na ulici. Deti skončili v náhradnom zariadení SOS na Adlerovej ulici v Košiciach a ja u kamarátky. Manžel odišiel do Čiech, nestaral sa, čo je s nami, výživné neplatil a nemali sme nárok na ne, pretože nikto nevedel, kde sa nachádza.

Po polroku som bývala aj ja s deťmi na ubytovni pre osamelé matky s deťmi. Prácu bolo ťažko nájsť, nemal sa mi kto postarať o deti a žili sme zo sociálnych dávok. Po dvoch rokoch mi bolo políciou oznámené, že bývalý manžel zomrel. Ostal deťom dlžný 52 416 Sk, ktoré už nevideli. Vybavovala som sirotské pre deti, na ktoré nemali nárok, lebo za posledných 10 rokov manžel poriadne nepracoval. Odvolala som sa na vyšší súd a bolo mi zamietnuté výživné aj sirotské.

Podarilo sa mi získať byt v Družstevnej, lebo na ubytovni sme nemohli dlhšie bývať a ani deti nemali súkromie. Mne sa konečne podarilo nájsť zamestnanie, ale deti potrebujú do školy veľmi veľa peňazí. Zo svojho platu 400€ platím nájom 260€. Rodinné prídavky máme na stravu, oblečenie, potreby do školy a mesačníky.
Túto situáciu finančne nezvládame a obzvlášť je neúnosná s príchodom nového školského roku, keď treba pokryť veľké množstvo školských potrieb, ako aj pracovného oblečenia pre starších synov.

Hľadaj