Vyrastala som v detskom domove, keďže mama bola alkoholička a otec pracoval ako šofér z povolania a často bol mimo Slovensko. Nevlastná mama uprednostňovala svoje dva deti. Ukončila som SOU textilné ako krajčírka. V osemnástich som sa vrátila domov a zamestnala sa ako šička. Našla som si priateľa, s ktorým mám dve deti vo veku 16 a 13 rokov, avšak bol to alkoholik a zakaždým, keď som sa chcela rozísť, siahol si na život. Deti nakoniec dali do náhradnej rodiny. Súd mi určil návštevy každý druhý víkend od piatka do nedele.

Ľuďom som veriť neprestala, našla som si priateľa, s ktorým to vyzeralo dobre, ale len kým sa nám nenarodila dcéra (teraz má 7 rokov), od tej doby začal piť a správať sa agresívne. Napriek tomu som si myslela že sa zmení a všetko bude v poriadku. Po čase sa nám narodil syn (teraz má 4 roky), no nič sa nezmenilo. Začal ma fyzicky napádať, čo zarobil prepil a vrátil sa, až keď nemal peniaze. Po ôsmich rokoch sa mi podarilo vybaviť zákaz styku a priblíženia na základe zápisov na polícii, čo však nerešpektoval a skončil vo väzení. Po jeho prepustení sa to trocha zlepšilo. Druhú dcéru (teraz má 2 roky) mám so zlej skúsenosti po znásilnení. Teraz sa mi narodil ďalší syn (teraz má mesiac). S partnerom žijeme oddelene, nakoľko majiteľ podnájmu, v ktorom bývam, nesúhlasí, aby býval s nami.

Pri všetkých problémoch som prišla aj o sociálny byt a od vtedy sa pravidelne s deťmi sťahujeme po podnájmoch.

Môj príjem (ja a 4 deti) je rodičovský príspevok a rodinné prídavky čo je 284 eur.