Reklama na náš časopis

Číslo účtu:

2769833457/0200
IBAN:
SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.


„Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.“
Žalm 34,7


Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.


Spolu s manželom máme troch synov. Najstarší syn študuje 4. ročník na Vysokej škole Technickej univerzite v Košiciach. Stredný syn skončil SOU Košice – Šaca a najmladší syn nastupuje na vysokú školu – Technickú univerzitu v Košiciach. Obaja s manželom poberáme hmotnú núdzu a rodinné prídavky. Sme dlhodobo nezamestnaní a dávky si odrábame na aktivačných prácach. Bývame v bytovej jednotke. Financie, ktoré dostávame nevystačujú na pokrytie nákladov spojených so štúdiom našich synov.  Touto cestou by som Vás chcela poprosiť o finančnú pomoc, aby synovia mohli doštudovať a nájsť si primerané zamestnanie.


Som matka 6 detí. Žijeme v krízovom centre druhý rok. S prvým mužom neudržiavam kontakt. S otcom dvoch najmladších detí sa stretávam zriedkavo a občas mi prispieva minimálnou sumou. Najstaršia dcéra chodí na konzervatórium, kde je to finančne náročné. Pri najmladšom synovi prebieha súdne konanie o zapretie otcovstva. Navyše je často chorý, má viacero diagnóz.



Bývam v podnájme sama s mojím synom a s mojou sestrou, ktorá je ZŤP s diagnózou DMO a o ktorú sa starám 24 hodín, musím ju prebaľovať , umývať aj kŕmiť. Je zbavená svojprávnosti a ja som jej opatrovník na právne úkony.

Môj syn je celoročný alergik, astmatik a má problémy aj so srdcom, chodí aj na ortopédiu a očné. Ja mám epilepsiu, na ktoré beriem lieky, za ktoré doplácam.

Podnájom platím aj s elektrinou a vodou 310 eur. No prišiel mi nedoplatok 61 eur, tak mi navýšilo na 370 eur, preto vás chcem požiadať o pomoc.


Môj príbeh bude písaný od momentu, keď som prestala chodiť do Majáku nádeje. V roku 2015 som sa spoznala s mojím bývalým priateľom. Po krátkom čase som s ním otehotnela. On sa tešil, chodil so mnou na poradne a pod. No keď sa narodil syn, okamžite sa zmenil. Pritom od pôrodu až doteraz mi prispieva na výživné, ale stalo sa, že aj pár mesiacov som nedostala výživné, alebo nie celú čiastku.

Ja a moje deti máme atopický ekzém, histaminovú intoleranciu, šelest. Starší syn chodí do škôlky, ale má naplánované operácie mandlí a krčnej chrbtice.

Deti majú naordinovaných veľa liekov, napr. Daosin 60 ks stojí 46 eur a na alergie. Za nájom platím 97,90 eur. A splácam aj svoje dlhy podľa rozpočtu. Výživné mám akurát na lieky, plienky a ošatenie.

Poberám rodičovský príspevok, rodinné prídavky a už skoro 2 mesiace robím cez internet ankety – cena podľa ankety.


Pochádzam z úplnej rodiny. Mám 5 bratov a 2 sestry, všetci už majú vlastné rodiny a žijú v spoločnej komunite. S rodičmi sa nekontaktujem, lebo neprijali môjho manžela. S manželom som sa spoznala ešte počas manželovho štúdia. Po ukončení sme sa rozhodli pre spoločné bývanie u jeho rodičov. Otec veľa pil a začal nás psychicky týrať, tak sme sa rozhodli pre iné bývanie. Narodili sa nám dve dcéry. Pre nedostatok pracovných príležitosti a finančných prostriedkov sme sa rozhodli aj so švagrinou odísť žiť a pracovať do Anglicka (2011). Švagriná nám vzala všetky finančné prostriedky, ktoré manžel zarobil a ušla aj s peniazmi. Po roku pobytu v zahraničí sme sa vrátili na Slovensko. Pre nedostatok pracovných príležitosti musel manžel vycestovať do Čiech, kde už aj pracoval jeho brat. Ja som ostala bývať u rodičov. Po mesiaci pobytu sa manžel vrátil, kvôli úrazu.

V roku 2014 sme sa zosobášili bez príbuzných, iba za prítomnosti svedkov. Nakoľko sme už boli bez finančných prostriedkov, museli sme požiadať o pomoc charitu, ktorá nám od novembra 2014 poskytla ubytovanie v krízovom centre, kde aj doteraz bývam s deťmi.

V januári tohto roku nás manžel opustil, nakoľko nezvládol našu životnú situáciu. Zo zamestnania ho prepustili a rodičovský príspevok nepostačoval ani na základne výdaje. Tvrdil, že na súd podal žiadosť o rozvod a býva v útulku v Košiciach. Deti pravidelne navštevuje, ale finančne mi neprispieva.



Spolu s priateľom máme 3 deti – 2 chlapcov a 1 dievča. Chlapci chodia na základnú školu. Učia sa na 1,2, sú veľmi šikovní. Bývali sme v 3-izbovom byte v podnájme. Majiteľ bytu sa rozhodol na rýchlo predať byt, a tak sme museli vysťahovať. Hľadali sme byt, ale skončili sme neúspešne. Dali sme zálohu a oklamali nás. V tej chvíli sme nemali iné východisko, len ísť do krízového centra.
Priateľova mamka predminulý rok zomrela na rakovinu a otca nemá. Moji rodičia mi pomôcť nechceli, lebo nemáme spolu dobré vzťahy. Takže sme inú možnosť nemali. Veľmi ťažko si tu zvykáme, nie sme naučení tak žiť. Chlapcov nosíme do školy, čiže potrebujeme viac aj na cestovné. Malú dcéru mám dosť často chorú. Nestíhame všetko platiť – obedy, lieky, cestovné, nájom a ešte vyžiť.

Priateľ je momentálne nezamestnaný, keďže sme riešili bývanie a nemali kde zložiť hlavu s deťmi. Prišlo to veľmi rýchlo. Ocitli sme sa vo veľmi zlej situácií. Niekedy je to tak, že nezostane ani deťom na desiatu do školy. Ale robíme všetko pre to, aby sme sa postavili na nohy a žili normálny život.



Som sama s dvoma maloletými deťmi a žijeme v sociálnom byte. Touto formou vás žiadam o pomoc, nakoľko som o vás počula, že ste veľmi dobrá organizácia. Ešte som nikdy neoslovila takéto organizácie, nakoľko som nepotrebovala pomoc.

Mám dosť ťažké hlavne finančne to zvládnuť, nakoľko mám nízky mesačný príjem, aj keď som zamestnaná ako upratovačka na 2 hodiny denne, kde zarobím 50 € a zo sociálky mám len 130 €, teda spolu mesačne 180 eur. Niekedy mi nevychádza ani na nájomné.



Sme 8-členná rodina. Ja a moja manželka žijeme spolu so 6 deťmi. Náš spoločný život s manželkou je z môjho pohľadu veľmi ťažký, plný prekážok. Viem, znie to pesimisticky, ale je to tak.

Do času, keď som nemal zdravotné problémy, som bol zamestnaný a robil som s manželkou všetko pre to, aby sme zabezpečili deti. Toho času sme mali doma dcérku, ktorá bola ťažko zdravotne postihnutá s diagnózou detská mozgová obrna ťažkého stupňa. Jej zdravotný stav bol natoľko vážny, že niekedy bolo ťažké zvládnuť to, ale aj napriek tomu sme to s Božou pomocou zvládli. Avšak prišli zdravotné problémy, s ktorými sme nepočítali a aj pre manželku bolo ťažké zvládnuť aj dcéru aj mňa. Mal som podľa neurológa náznak na Parkinsona. Absolvoval som vyšetrenia, ktoré nepotvrdili diagnózu, avšak poukázali na nejakú poruchu mozgu. Môj zdravotný stav sa zhoršoval. Nebol som schopný manželke pomáhať s dcérou. Záchranka k nám chodila ako na bežiacom páse, raz ku dcére, raz ku mne. Nemali sme iné východisko, ako umiestniť dcéru do domova sociálnych služieb, kde je doteraz.

Moje zdravotné problémy sa ešte viac zhoršili, a to už s poruchou chôdze so slabosťami oboch dolných končatín. Prišla hospitalizácia za hospitalizáciou. Prešiel som si množstvom vyšetrení, vrátane genetických testov. Napokon mi bola diagnostikovaná Skleroza multyplex. Nasadili mi liečbu, avšak mám progresívnejšiu formu, čo vedie k zhoršovaniu zdravotného stavu.

Tak, ako som v úvode spomenul, s manželkou máme spolu 6 detí vo veku 7, 8, 15, 17 rokov a ročné dvojičky dievčatká. Náš príjem je zaopatrovací príspevok, čo na mňa poberá manželka a rodičovský príspevok na dvojičky, spolu je to približne 620 eur. Tento príjem nestačí, ledva to vystačí na chod domácnosti a pre dvojičky. K tomu máme dve deti, ktoré chodia do školy do susednej dediny. No proste nám tento príjem nestačí.

V minulom roku som si podal žiadosť na invalidný dôchodok, no nepriznali mi ho kvôli chýbajúcim rokom k nároku na invalidný dôchodok, ale zároveň ma uznali za invalidného o viac ako 70%. Z toho príjmu sa snažíme zabezpečiť aspoň základné potreby, ktoré sú nevyhnutné, ale niekedy sa vyskytnú nečakané výdavky, keď sú deti choré, alebo iné veci, s ktorými sme nepočítali. Vtedy sme odkázaní na pomoc obecného úradu, alebo na pomoc celkom cudzích ľudí. Niekedy mám pocit, že tých dobrých ľudí, ktorí nám nezištne pomáhajú, či už materiálne alebo finančne, nám posiela sám náš Pán Boh.

Dúfam, že v budúcnosti sa naša situácia zlepší a nebudeme odkázaní na pomoc cudzích ľudí. Dúfam, že aj naša bytová situácia sa tiež zlepší, lebo teraz spolu s deťmi žijeme v jednej miestnosti. Chvíľu sme bývali v inej obci, lebo tu sme nemali elektrinu, ale s pomocou obecného úradu sa podarilo zaviesť elektrinu a to, že máme svoj vlastný elektrický rozdeľovač s elektrickou prípojkou.



Narodila som sa ako prvorodená so 4 detí. Už ako ročné dieťa som čelila zlým podmienka v rodine, ked ma otec použil ako živý terč a držal ma v okne na 4. poschodí a čakal, kým odídu policajti. Jeho zvykom bolo stále sa opiť do nepríčetnosti. Potom si pamätám ako som dostala bitku kvôli domácej úlohe v 6 ročníku, až mi tiekla silno krv z nosa . Ako 8-10 ročná som sa už liečila v sociálnom tábore na pomočovanie. Nechcela som už vtedy žiť. Stále ísť so strachom ,že budem bitá. O súrodencov som sa starala ako mama. Musela som chodiť predávať veci, aby sme mali čo jesť. V 13 rokoch sa rodičia rozviedli.

Po základnej som bola prijatá na poľnohospodársku strednú. Po pohovore som išla len o jedno sídlisko ďalej na elektrotechnickú učňovku. Ukončila som ju dobre. Chcela som ísť na nadstavbu, ale radšej som nastúpila do práce, aby ma neposielala mama požičiavať peniaze na chlieb. V tom čase som sa trápila aj tým, že som bola znásilnená a už som nemala nič, čo by mi vravelo, že som vzácna.

O rok nato na diskotéke som stretla bývalého manžela. Chodil za mnou, no po troch mesiacoch chcel žiť intímne. Že je to z lásky, že tak ak sa máme radi a on ma chce. A tak to musí byť. Vravela som si: ak sa sa po čase vydám, bude dobre a zabudnem na minulosť. Po 4 rokoch sme mali svadbu a už po roku mi hovoril v intímnych chvíľach oplzlé slová, znovu to bolo v mene lásky. Chytil ma pod krk a bil, aby som nehovorila svoj názor, nesmela som hovoriť, že nechcem jesť čo varila svokra. Nnesmela som chcieť bývať samostatne, nesmela som ísť s deťmi k lekárke, ako ja chcem, ale ako svokra povedala. Za svoj názor som bola bitá, pretože manžel bol k tomu vedený svojou matkou. Po 3 rokoch už sa mi vyhrážali: ak sa rozvediem, vezmú mi deti, lebo keby som sa nevydala, tak podľa nich vyberám kontajner.

Po 6 rokoch som nastúpila do práce ako šička auto-poťahov a on začal pracovať ako zvárač v zahraničí. Začal skúšať na mne svoje choré sexuálne predstavy. Po 8 rokoch som sama z deťmi odišla z obce do podnájmu do mesta. Tam došiel za nami a vravel, že sa zmení. Zmenilo sa to k horšiemu. Predstavil mi milenku z internetu a kopec iných žien, ktoré ho zaujali. Milenku pozval k nám domov, ja som mala byť s nimi. Pod tlakom, že neuvidím svoje deti, som sa podvolila. Veľmi som sa sama sebe hnusila a nenávidela som sa za to. Bola som preňho handrou a nikto by mi neuveril,že navonok tak slušný človek a z takej rodiny je toho schopný.

Nastúpila som do práce v druhom meste pri letisku. Rozvrat bol istý, lebo som bola s iným mužom, aby som sa nezabila, keď som mu mala tolerovať inú ženu pri nás. Začal ma v noci budiť každé dve hodiny kvôli mojej nevere. Nato ma znásilnil a poslal do práce neumytú. Krútil mi ruky, aby som kľakla, ako chce on. Boxoval ma do hlavy, keď sedel na mne, tak hasil cigarety na mojej tvári a bolo to peklo aj pre dcéry.

Pri trestnom stíhaní bol deň vo väzbe, keď ho z nej pustili, prišiel pozrieť deti v doprovode polície. Naložil ich do auta, odviezol do obce a odvtedy dcéry sú s ním.

Nechcela som sa dožiť rozvodu. Kuratela povedala, že mi dcéry odoberú. Sudkyňa povedala, že nie som spôsobilá, lebo pracujem na tri smeny, nech sa ich vzdám, že deti o mne hovoria zle a nechcú byť so mnou.

Po rozvode mi pomohlo iba to slovo, že Ježiš ma takú ľúbi. Je mi to ľúto kvôli dcérkam, čo prežili. Dva roky po rozvode som mohla vidieť deti na 5minút pri dverách. Bývala som na ubytovni a mala som tri úvery, z toho jeden bol na rozvod, druhý na to, aby som mala čo jesť a tretí tiež, a tak som mala len 2 eurá na mesiac. Potom som sa dostala do podnájmu, kde som mala jednu izbu.

Keďže vždy som sa snažila mať kontakt s deťmi, po 4 rokoch som bola s nimi aj 30 minút. Teraz bývam v podnájme v inom meste a stále pracujem, kým vládzem.



Som v stave totálneho zúfalstva a neustále pri modlitbách prosím Pána o pomoc, prosím ho o to, aby ma nasmeroval s našim problémom za človekom, ktorý nás v prvom rade pochopí a príjme . Pred rokom sme mali rozvod a rok pred tým som odišla s dvoma deťmi za doprovodu polície z domu, kde sme bývali, pretože bývalý manžel mal afektívne stavy a vyhrážal sa, že nás zabije. Ak sa pýtate, či tam bol alkohol, tak áno, bol, ale horšie bolo zistenie, že celé to trápenie v manželstve malo príčinu. Vzhľadom k tomu, že moja staršia dcérka (7r.) začala mať paranoidné stavy, spomínala, že má chrobáčika v hlave, ktorý jej hovorí, aby si porezala ruku, vyskočila z okna a pod. Vyjadrenie pedopsychiatričky aj iných lekárov bolo, že má Aspergerov syndróm, a keďže je to dedičné ochorenie, bol predpoklad, že ho má aj bývalý manžel. Po stretnutí s nim lekárka potvrdila tento syndróm aj u neho s tým, že je tam podozrenie až na schizofréniu, ktorá však potvrdená nebola, pretože bývalý manžel to riešiť odmietal. Nechcem to v maily opisovať detailne. On nás do bytu nechcel pustiť vyše roka s tým, že on bude financovať tento byt aj úver pre deti. V decembri minulého roku sa jeho stav rapídne zhoršil, nakoľko sa nedokáže vysporiadať so svojou diagnózou, a tak sa rozhodol odísť, ale nechal pritom dlh na bytovom 1700 eur. Okrem toho má dlh aj na výživnom a na úvere takisto. Z mnohých strán mi bolo povedané, že to mám nahlásiť na polícii a bojovať za práva detí, ale moje svedomie mi to nedovolí. Mam dcérku, ktorá má ten istý problém a na nej vidím, ako ťažko sa vedia pasovať so svojím problémom. Doposiaľ som nenašla u nikoho konkrétnu pomoc a podporu nehovoriac o tom, ako ťažko to zvládam ja. Začali mi z účtu sťahovať jeho resty, a tým pádom hrozí, že prídeme o strechu nad hlavou. Áno viem, riešením by bolo byt predať a zbaviť sa úveru, ale práve tá dcérka, ktorá má Aspergera by to nezvládla, keďže sme boli mimo domu u mojej mamky vyše roka a viem čo to s ňou robilo. Teraz sa mi konečne dala trošku dohromady a mám strach urobiť takú radikálnu zmenu. Hľadám pomoc najmä finančnú, teda vyrovnanie dlhov, ktoré by zabránili strate nášho domova. Čo sa týka mesačných výdavkov na nájom, by som bola schopná splácať, ale takú vysokú čiastku naraz nie. Momentálne som finančne na dne a z každej strany na mňa útočia za neplatenie pohľadávok bývalého manžela. Pravdupovediac nechcem na otca svojich detí zaútočiť trestným oznámením, pretože sa obávam toho, že to nezvládne. Ja som presvedčená o tom, že keby jemu aj nám vedel niekto pomôcť dostať sa z dlhov, všetko by nabralo iný spád. Ibaže neviem na koho sa mám s takýmto problémom obrátiť. Prosím, ak by ste nám vedeli pomôcť, veľmi by som vám bola vďačná. Ďakujem za pochopenie a prajem požehnaný zvyšok dňa.

Hľadaj