dve percenta

DMS RODINY

Podporte rodiny v núdzi prostredníctvom Darcovskej SMS

zaslaním SMS správy v znení: DMS RODINY (DMS medzera RODINY) na číslo 877 (do 31.10.2020) môže ktokoľvek pomôcť rodinám v núdzi. Cena Darcovskej SMS je 2 €
Čítať ďalej...

Číslo účtu:

2769833457/0200
IBAN:
SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.

Za všetkých dobrodincov Majáku je slúžená  sv. omša každý prvy štvrtok v mesiaci.


„Pán vypočuje chudobných a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.“
Žalm 69,34


Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.


Mám tri deti a spolu žijeme v krízovom centre. Doposiaľ som nič nehľadala kvôli tomu, že podnájom neutiahnem. Mám nízky plat, lebo pracujem len na dohodu. Upratujem nebytové priestory. Som vydatá, ale s manželom nežijem. Býva na ubytovni, teraz prepracuje. Pracoval ako operátor, no počas korona krízy mu dali výpoveď, lebo prepúšťali mnohých. Prispieva mi na deti 70 €. Kvôli tomu som v krízovom centre, lebo nás vyhodila moja rodina. Finančne to nezvládam. Som na deti momentálne sama.
Potrebujem pomoc s potravinami, hygienou, čistiacimi prostriedkami, oblečenie, obuv, pomôcky do školy, zaplatenie nájmu a pomoc s nájdením si lepšie platenej práce. Pracovala som už aj v kuchyni ako pomocná sila, ale iba na zástup.


Som rozvedená matka. Keď som mala 13 rokov, zomrela mi mamka a ostali sme so súrodencami s otcom sami. Ten nám už tiež zomrel.

Keď som mala 18 rokov, otehotnela som a narodil sa mi syn, s ktorým som ostala sama, lebo otec môjho syna ma opustil. Po niekoľkých rokoch som si našla muža, za ktorého som sa vydala a žila som s ním 13 rokov. Máme spolu štyri deti. Nakoľko nám to spolu prestalo fungovať, rozviedli sme sa. Ostala som s piatimi deťmi sama. Mali sme 1,5 izbový byt, avšak na mňa naliehal po rozvode, aby som mu vyplatila čiastku z bytu, a keďže ja som nemala peniaze, lebo som ostala sama na päť detí a žila len z materskej, musela som predať byt, aby som mu vyplatila čiastku. Odsťahovala som sa do rodičovského bytu k otcovi a sestre.

Po niekoľkých rokoch nám zomrel ocko. Skončila mi materská a našla som si prácu. Tam som si našla priateľa a verila, že konečne muža, s ktorým budem celý život. Po nejakom čase sa nasťahoval ku mne a sestre do rodičovského bytu. Neskôr na to som ostala tehotná. Keďže nás tam bolo veľa a na ceste bábätko, tak sme sa rozhodli so sestrou, že predáme náš rodičovský byt a kúpime si každá svoje bývanie. Aj tak sa stalo. Kúpili sme si, sestra svoj a ja svoj. Narodil sa mi posledný syn.

No po nejakom čase nás zas a znova opustil priateľ. Takže ostala som sama už so šiestimi deťmi. Žila som z materskej, no nestíhala som živiť rodinu a platiť nájom. Nevedela som, čo mám robiť, či kúpiť deťom jesť, aby neboli hladné, alebo zaplatiť nájomné. Bola som na všetko sama. Nemal mi kto pomôcť. Tak sa mi spravil dlh na nájomnom. Najprv mi vypli vodu. Chodila som na úrad práce pre vodu, kde som si platila 10 eur, aby som mala na varenie, pranie či kúpanie alebo pitie. Nakoniec mi zobrali to najdôležitejšie, a to strechu nad hlavou.

Zobrala ma s deťmi k sebe jedna moja známa s tým, že jej budem platiť nájomné. Začala mi pomáhať dcéra, ktorá žije v Čechách. Každý mesiac mi posielala peniaze, aby som vyplatila nájom. Skončila mi materská a našla som si prácu, pracujem doteraz, no je to len na dohodu. Začínala som sa mať lepšie. Mala som vyplatený nájom, aj na stravu a ošatenie, všetko, čo bolo nevyhnutné.

No v marci tohto roka sa majiteľka bytu rozhodla predať byt. Musela som sa vysťahovať. Zobral ma najstarší syn, ktorý býva v podnájme s rodinou. Je to dočasné útočisko, keďže to nie je synov byt a majiteľ bytu nevie o tom, že ja a môj najmladší 14-ročný syn bývame tam.

Neviem, kam sa mám obrátiť, čo mám robiť. Žijem už len s najmladším 14-ročným synom. Z môjho platu neutiahneme podnájom, lebo sú veľmi drahé podnájmy.


Narodila som sa v Košiciach ako prvé dieťa a mám štyroch súrodencov. Traja bratia majú svoje rodiny a najmladší brat ešte chodí na SŠ. Rodičia bývajú spolu s bratom mimo Košíc. Obaja sú už na dôchodku. Otec má vážne zdravotné problémy – lieči sa na leukémiu. Mama nastupovala na predčasný dôchodok, preto ho má nižší.

Od 14-tich rokov žijem v Košiciach, najprv s babkou a dedkom, a neskôr som ostala v ich byte, ktorý som odkúpila od babky ešte počas jej života.
Už počas základnej školy som mala zdravotné problémy – anorexiu a na strednej škole bulímiu. V roku 1996, keď som skončila SŠ, tak som nechcela ísť na vysokú školu a ušla som do kláštora v Poľsku. V roku 2004 som sa otrávila liekmi a keď som ležala na psychiatrii, tak som sa tam zoznámila s budúcim manželom. Z videnia sme sa už poznali predtým. A tak som sa vydala v roku 2005 za muža, ktorý bol v tom čase na ulici.

V roku 1997 keď som sa vrátila z Poľska, tak som sa „náhodou“ dostala do nemocnice a potom v roku 1998 mi určili diagnózu schizofrénia, na ktorú som sa začala liečiť. Prvé dieťatko nám zomrelo, a potom sa nám narodila dcérka v roku 2007. Po pôrode som mala veľmi veľké problémy, keďže mi nechali časť placenty, ktorá sa mi zapálila a mala som otravu krvi a pri slabej imunite som dostala aj tuberkulózu, kvôli ktorej som sa liečila v nemocnici a zatiaľ sa manžel staral sám o dcéru.

Manžel mal príležitostné práce, ktorými sa snažil zvýšiť príjem do rodinného rozpočtu. Následkom jeho spôsobu života a problémami so závislosťami (na kodeine, alkohole a bol gambler) trpel silnými depresiami. Počas nášho spoločného života bol abstinentom od všetkých návykových látok.

Manžel zomrel v 2014 na následok rakoviny lymfatického systému, ktorú mu diagnostikovali neskoro. Viac ako pol roka som sa o neho starala vo veľmi vážnom stave.
Aktuálne som poberateľkou invalidného a vdovského dôchodku. Dcéra poberá sirotský príspevok a ja mám k dispozícii asistentku na 90 hodín v mesiaci. Pomáha mi s vybavovaním úradných vecí a iných záležitostí, nakoľko pri mojom zdravotnom stave sa neviem niekedy sama správne rozhodnúť, čo treba aj pri starostlivosti o domácnosť a dcéru.

Dcéra má tiež zdravotné problémy. Od MŠ nosí okuliare, od ZŠ nosí zubný strojček a má problém s chrbticou, ktorý liečime už dva roky (nosí korzet). Po manželovej smrti to ťažko znášala, tak sme začali na odporučenie triednej učiteľky chodiť k psychiatričke a psychologičke. Je to aj kvôli prevencii, vzhľadom na moje psychické ochorenie.

Máme problém s dcérou fungovať s našim nízkym príjmom, nakoľko sa jej aj v škole posmievajú a neviem jej zabezpečiť nič navyše – niekedy ani to, čo by potrebovala. Snažím sa využívať možnosti toho, keď mi niekto daruje oblečenie alebo ďalšie potreby pre domácnosť. Som veľmi rada, že máme stabilné bývanie, no mám obavy, či si ho budeme vedieť udržať. Bolo by potrebné v byte čo-to zrekonštruovať, ale na to nemáme žiadne prostriedky. Máme iba vymenenú vaňu a umývadlo, ktoré sme vymenili asi pred 6 rokmi. Potrebovala by som pomoc v tejto oblasti, lebo si uvedomujem, že to nie je dobré a aj dcéra, keď si chce zavolať kamarátky na návštevu, tak by si zaslúžila krajšie prostredie. Aj keď viem, že by sme možno mohli tento byt predať a ísť niekde inde, vzhľadom na môj zdravotný a psychický stav si neviem predstaviť fungovať na novom mieste a ani môj psychiater mi to nedoporučuje.


Keď som mala 10 rokov, zomrela mi mamka, ostala som so sestrami a ockom, ktorí nás vychovával.
Mám troch synov a dcéru. Synovia sú už dospelí a majú svoje rodiny.

V roku 2006 mi zomrel ocko a rok na to manžel. O pár mesiacov po jeho smrti sa mi narodila naša dcérka. O dva roky na to som ochorela na rakovinu prsníka a prišla som oňho, ale som rada, že žijem. Od roku 2008 mi schválili invalidný dôchodok, no smutné je, že mi chýbali roky, no dalo sa doplatiť, tak som zaplatila 21000 SK. Vdovské a sirotské nepoberáme, lebo na to nemáme nárok, ani moje deti, je to smutné, ale je to tak.

Dcérka má 12 rokov a je školopovinná. Bývame v podnájme v 2-izbovom byte. Mala som aj byt, no čo mi znížili dôchodok, tak som oňho prišla a prácu som nemala, lebo som bola po operácii. Teraz som v hmotnej núdzi, čo mi schválili 138 €, čo je smiešné. Teraz pracujem na dohodu, nakoľko som po fyzickej stránke zoslabená a po psychickej to mám ťažké.
Preto sa obraciam na vás o finančnú pomoc.


Som starobná dôchodkyňa a žijem spolu s mojim synom, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (následok dopravnej nehody z minulosti). Od roku 1983 som rozvedená a sama sa každodenne starám o syna, napriek tomu, že aj môj zdravotný stav je zlý a zo dňa na deň sa zhoršuje. Veľmi sa obávam budúcnosti a hlavne o syna.

                Približne v roku 2013 som sa nechala oklamať jednou známou a v dobrej viere som jej pomohla a zobrala som na moje meno pôžičku vo výške 2000 eur, ktorú som jej odovzdala. Dotyčná, ale nechcela uhrádzať mesačné splátky, vyhýbala sa mi. Ja som bola nútená postupne uhrádzať jednotlivé splátky. Takto som sa dostala do veľmi zlej finančnej situácie, ktorá bola neúnosná pre mňa a môjho chorého syna. Nevedela som už uhrádzať výdavky spojené s chodom domácnosti a ani nijaké ďalšie nevyhnutné mesačné platby. Prišla som tak v roku 2017 o byt. Od januára 2018 som aj so synom v jednoizbovom mestskom nájomnom sociálnom byte. Ja sama mám vážne zdravotné problémy, denne užívam 11 liekov (na tlak, srdce, cievy, antidepresíva, na odvodnenie a iné).

                Domácnosť máme zariadenú veľmi skromne. Veľmi by som Vás chcela poprosiť, keby ste mi vedeli pomôcť pri kúpe plynového sporáka, pretože momentálne (jar, leto, jeseň), kedy nevykurujeme byt pieckou, ktorú máme, neviem variť, nemám na čom a ako pripravovať stravu.

                Bytový dom, v ktorom bývame, nie je centrálne napojený na plyn, preto by sme veľmi potrebovali sporák na plynovú bombu.


Žijem sama so synom v sociálnom byte. Môj druh je momentálne vo výkone trestu. Syn nepracuje, má psychické problémy, v minulosti bol liečený na psychiatrii. Je pre neho ťažko sa zamestnať, nakoľko ho zamestnávatelia ani nechcú zamestnať. Ja som doteraz pracovala na aktivačných prácach. Lenže ani to nám zďaleka nevystačilo na mesačné prežitie. To, čo dostávam od sociálky, niekedy nevystačí ani na lieky, ktoré potrebujem brať, keďže som prekonala infarkt pred 4 rokmi. Dúfam, že mi pomôžete v týchto ťažkostiach.


Som vdova a žijem v rodinnom dome s mojimi deťmi, syn má 17 rokov a dcéra 22 rokov. Syn navštevuje strednú školu a dcéra je momentálne nezamestnaná. Čiže celá domácnosť, mesačné výdavky sú na mne. Ja poberám vdovské a syn sirotské, dcéra nič, lebo je so mnou posudzovaná do 25 rokov.
Rada by som chodila do Majáku nádeje, potrebovala by som pomoc s nájdením práce a pre syna výlety.


Spolu s manželom máme troch synov. Najstarší syn študuje 4. ročník na Vysokej škole Technickej univerzite v Košiciach. Stredný syn skončil SOU Košice – Šaca a najmladší syn nastupuje na vysokú školu – Technickú univerzitu v Košiciach. Obaja s manželom poberáme hmotnú núdzu a rodinné prídavky. Sme dlhodobo nezamestnaní a dávky si odrábame na aktivačných prácach. Bývame v bytovej jednotke. Financie, ktoré dostávame nevystačujú na pokrytie nákladov spojených so štúdiom našich synov.  Touto cestou by som Vás chcela poprosiť o finančnú pomoc, aby synovia mohli doštudovať a nájsť si primerané zamestnanie.


Som matka 6 detí. Žijeme v krízovom centre druhý rok. S prvým mužom neudržiavam kontakt. S otcom dvoch najmladších detí sa stretávam zriedkavo a občas mi prispieva minimálnou sumou. Najstaršia dcéra chodí na konzervatórium, kde je to finančne náročné. Pri najmladšom synovi prebieha súdne konanie o zapretie otcovstva. Navyše je často chorý, má viacero diagnóz.



Bývam v podnájme sama s mojím synom a s mojou sestrou, ktorá je ZŤP s diagnózou DMO a o ktorú sa starám 24 hodín, musím ju prebaľovať , umývať aj kŕmiť. Je zbavená svojprávnosti a ja som jej opatrovník na právne úkony.

Môj syn je celoročný alergik, astmatik a má problémy aj so srdcom, chodí aj na ortopédiu a očné. Ja mám epilepsiu, na ktoré beriem lieky, za ktoré doplácam.

Podnájom platím aj s elektrinou a vodou 310 eur. No prišiel mi nedoplatok 61 eur, tak mi navýšilo na 370 eur, preto vás chcem požiadať o pomoc.

Hľadaj