Číslo účtu:

2769833457/0200
IBAN:
SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.

Za všetkých dobrodincov Majáku je slúžená  sv. omša každý prvy štvrtok v mesiaci.


„Ja dúfam Pane v tvoje milosrdenstvo, moje srdce sa teší z tvojej pomoci.“
Žalm 13,6


Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.


Ahojte, volám sa Renátka, mám 15 rokov a životom ma sprevádza diagnóza DMO. Neviem sa sama najesť, obliecť a mnohé iné pre vás bežné veci. Vo všetkom som odkázaná na moju mamku. Najhoršie je, že jej ani neviem povedať, keď ma niečo bolí. K DMO sa pridružujú ďalšie diagnózy. Absolvovala som už viac operačných zákrokov, mám aj epilepsiu, skoliózu a iné.

Napriek všetkému sa snažím na svet a hlavne mojich blízkych usmievať. Rada počúvam hudbu. Môj invalidný vozík je ťažkopádny a pre moje skrútené telíčko nepohodlný. Okrem častých návštev u lekárov chodím aj do školy a občas aj len tak na prechádzku. Niekedy nevystačí na lieky, ktoré potrebujem brať.


Narodila som sa v Košiciach ako prvé dieťa a mám štyroch súrodencov. Traja bratia majú svoje rodiny a najmladší brat ešte chodí na SŠ. Rodičia bývajú spolu s bratom mimo Košíc. Obaja sú už na dôchodku. Otec má vážne zdravotné problémy – lieči sa na leukémiu. Mama nastupovala na predčasný dôchodok, preto ho má nižší.

Od 14-tich rokov žijem v Košiciach, najprv s babkou a dedkom, a neskôr som ostala v ich byte, ktorý som odkúpila od babky ešte počas jej života.
Už počas základnej školy som mala zdravotné problémy – anorexiu a na strednej škole bulímiu. V roku 1996, keď som skončila SŠ, tak som nechcela ísť na vysokú školu a ušla som do kláštora v Poľsku. V roku 2004 som sa otrávila liekmi a keď som ležala na psychiatrii, tak som sa tam zoznámila s budúcim manželom. Z videnia sme sa už poznali predtým. A tak som sa vydala v roku 2005 za muža, ktorý bol v tom čase na ulici.

V roku 1997 keď som sa vrátila z Poľska, tak som sa „náhodou“ dostala do nemocnice a potom v roku 1998 mi určili diagnózu schizofrénia, na ktorú som sa začala liečiť. Prvé dieťatko nám zomrelo, a potom sa nám narodila dcérka v roku 2007. Po pôrode som mala veľmi veľké problémy, keďže mi nechali časť placenty, ktorá sa mi zapálila a mala som otravu krvi a pri slabej imunite som dostala aj tuberkulózu, kvôli ktorej som sa liečila v nemocnici a zatiaľ sa manžel staral sám o dcéru.

Manžel mal príležitostné práce, ktorými sa snažil zvýšiť príjem do rodinného rozpočtu. Následkom jeho spôsobu života a problémami so závislosťami (na kodeine, alkohole a bol gambler) trpel silnými depresiami. Počas nášho spoločného života bol abstinentom od všetkých návykových látok.

Manžel zomrel v 2014 na následok rakoviny lymfatického systému, ktorú mu diagnostikovali neskoro. Viac ako pol roka som sa o neho starala vo veľmi vážnom stave.
Aktuálne som poberateľkou invalidného a vdovského dôchodku. Dcéra poberá sirotský príspevok a ja mám k dispozícii asistentku na 90 hodín v mesiaci. Pomáha mi s vybavovaním úradných vecí a iných záležitostí, nakoľko pri mojom zdravotnom stave sa neviem niekedy sama správne rozhodnúť, čo treba aj pri starostlivosti o domácnosť a dcéru.

Dcéra má tiež zdravotné problémy. Od MŠ nosí okuliare, od ZŠ nosí zubný strojček a má problém s chrbticou, ktorý liečime už dva roky (nosí korzet). Po manželovej smrti to ťažko znášala, tak sme začali na odporučenie triednej učiteľky chodiť k psychiatričke a psychologičke. Je to aj kvôli prevencii, vzhľadom na moje psychické ochorenie.

Máme problém s dcérou fungovať s našim nízkym príjmom, nakoľko sa jej aj v škole posmievajú a neviem jej zabezpečiť nič navyše – niekedy ani to, čo by potrebovala. Snažím sa využívať možnosti toho, keď mi niekto daruje oblečenie alebo ďalšie potreby pre domácnosť. Som veľmi rada, že máme stabilné bývanie, no mám obavy, či si ho budeme vedieť udržať. Bolo by potrebné v byte čo-to zrekonštruovať, ale na to nemáme žiadne prostriedky. Máme iba vymenenú vaňu a umývadlo, ktoré sme vymenili asi pred 6 rokmi. Potrebovala by som pomoc v tejto oblasti, lebo si uvedomujem, že to nie je dobré a aj dcéra, keď si chce zavolať kamarátky na návštevu, tak by si zaslúžila krajšie prostredie. Aj keď viem, že by sme možno mohli tento byt predať a ísť niekde inde, vzhľadom na môj zdravotný a psychický stav si neviem predstaviť fungovať na novom mieste a ani môj psychiater mi to nedoporučuje.


Keď som mala 10 rokov, zomrela mi mamka, ostala som so sestrami a ockom, ktorí nás vychovával.
Mám troch synov a dcéru. Synovia sú už dospelí a majú svoje rodiny.

V roku 2006 mi zomrel ocko a rok na to manžel. O pár mesiacov po jeho smrti sa mi narodila naša dcérka. O dva roky na to som ochorela na rakovinu prsníka a prišla som oňho, ale som rada, že žijem. Od roku 2008 mi schválili invalidný dôchodok, no smutné je, že mi chýbali roky, no dalo sa doplatiť, tak som zaplatila 21000 SK. Vdovské a sirotské nepoberáme, lebo na to nemáme nárok, ani moje deti, je to smutné, ale je to tak.

Dcérka má 12 rokov a je školopovinná. Bývame v podnájme v 2-izbovom byte. Mala som aj byt, no čo mi znížili dôchodok, tak som oňho prišla a prácu som nemala, lebo som bola po operácii. Teraz som v hmotnej núdzi, čo mi schválili 138 €, čo je smiešné. Teraz pracujem na dohodu, nakoľko som po fyzickej stránke zoslabená a po psychickej to mám ťažké.
Preto sa obraciam na vás o finančnú pomoc.


Som starobná dôchodkyňa a žijem spolu s mojim synom, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (následok dopravnej nehody z minulosti). Od roku 1983 som rozvedená a sama sa každodenne starám o syna, napriek tomu, že aj môj zdravotný stav je zlý a zo dňa na deň sa zhoršuje. Veľmi sa obávam budúcnosti a hlavne o syna.

                Približne v roku 2013 som sa nechala oklamať jednou známou a v dobrej viere som jej pomohla a zobrala som na moje meno pôžičku vo výške 2000 eur, ktorú som jej odovzdala. Dotyčná, ale nechcela uhrádzať mesačné splátky, vyhýbala sa mi. Ja som bola nútená postupne uhrádzať jednotlivé splátky. Takto som sa dostala do veľmi zlej finančnej situácie, ktorá bola neúnosná pre mňa a môjho chorého syna. Nevedela som už uhrádzať výdavky spojené s chodom domácnosti a ani nijaké ďalšie nevyhnutné mesačné platby. Prišla som tak v roku 2017 o byt. Od januára 2018 som aj so synom v jednoizbovom mestskom nájomnom sociálnom byte. Ja sama mám vážne zdravotné problémy, denne užívam 11 liekov (na tlak, srdce, cievy, antidepresíva, na odvodnenie a iné).

                Domácnosť máme zariadenú veľmi skromne. Veľmi by som Vás chcela poprosiť, keby ste mi vedeli pomôcť pri kúpe plynového sporáka, pretože momentálne (jar, leto, jeseň), kedy nevykurujeme byt pieckou, ktorú máme, neviem variť, nemám na čom a ako pripravovať stravu.

                Bytový dom, v ktorom bývame, nie je centrálne napojený na plyn, preto by sme veľmi potrebovali sporák na plynovú bombu.


Žijem sama so synom v sociálnom byte. Môj druh je momentálne vo výkone trestu. Syn nepracuje, má psychické problémy, v minulosti bol liečený na psychiatrii. Je pre neho ťažko sa zamestnať, nakoľko ho zamestnávatelia ani nechcú zamestnať. Ja som doteraz pracovala na aktivačných prácach. Lenže ani to nám zďaleka nevystačilo na mesačné prežitie. To, čo dostávam od sociálky, niekedy nevystačí ani na lieky, ktoré potrebujem brať, keďže som prekonala infarkt pred 4 rokmi. Dúfam, že mi pomôžete v týchto ťažkostiach.


Som vdova a žijem v rodinnom dome s mojimi deťmi, syn má 17 rokov a dcéra 22 rokov. Syn navštevuje strednú školu a dcéra je momentálne nezamestnaná. Čiže celá domácnosť, mesačné výdavky sú na mne. Ja poberám vdovské a syn sirotské, dcéra nič, lebo je so mnou posudzovaná do 25 rokov.
Rada by som chodila do Majáku nádeje, potrebovala by som pomoc s nájdením práce a pre syna výlety.


Spolu s manželom máme troch synov. Najstarší syn študuje 4. ročník na Vysokej škole Technickej univerzite v Košiciach. Stredný syn skončil SOU Košice – Šaca a najmladší syn nastupuje na vysokú školu – Technickú univerzitu v Košiciach. Obaja s manželom poberáme hmotnú núdzu a rodinné prídavky. Sme dlhodobo nezamestnaní a dávky si odrábame na aktivačných prácach. Bývame v bytovej jednotke. Financie, ktoré dostávame nevystačujú na pokrytie nákladov spojených so štúdiom našich synov.  Touto cestou by som Vás chcela poprosiť o finančnú pomoc, aby synovia mohli doštudovať a nájsť si primerané zamestnanie.


Som matka 6 detí. Žijeme v krízovom centre druhý rok. S prvým mužom neudržiavam kontakt. S otcom dvoch najmladších detí sa stretávam zriedkavo a občas mi prispieva minimálnou sumou. Najstaršia dcéra chodí na konzervatórium, kde je to finančne náročné. Pri najmladšom synovi prebieha súdne konanie o zapretie otcovstva. Navyše je často chorý, má viacero diagnóz.



Bývam v podnájme sama s mojím synom a s mojou sestrou, ktorá je ZŤP s diagnózou DMO a o ktorú sa starám 24 hodín, musím ju prebaľovať , umývať aj kŕmiť. Je zbavená svojprávnosti a ja som jej opatrovník na právne úkony.

Môj syn je celoročný alergik, astmatik a má problémy aj so srdcom, chodí aj na ortopédiu a očné. Ja mám epilepsiu, na ktoré beriem lieky, za ktoré doplácam.

Podnájom platím aj s elektrinou a vodou 310 eur. No prišiel mi nedoplatok 61 eur, tak mi navýšilo na 370 eur, preto vás chcem požiadať o pomoc.


Môj príbeh bude písaný od momentu, keď som prestala chodiť do Majáku nádeje. V roku 2015 som sa spoznala s mojím bývalým priateľom. Po krátkom čase som s ním otehotnela. On sa tešil, chodil so mnou na poradne a pod. No keď sa narodil syn, okamžite sa zmenil. Pritom od pôrodu až doteraz mi prispieva na výživné, ale stalo sa, že aj pár mesiacov som nedostala výživné, alebo nie celú čiastku.

Ja a moje deti máme atopický ekzém, histaminovú intoleranciu, šelest. Starší syn chodí do škôlky, ale má naplánované operácie mandlí a krčnej chrbtice.

Deti majú naordinovaných veľa liekov, napr. Daosin 60 ks stojí 46 eur a na alergie. Za nájom platím 97,90 eur. A splácam aj svoje dlhy podľa rozpočtu. Výživné mám akurát na lieky, plienky a ošatenie.

Poberám rodičovský príspevok, rodinné prídavky a už skoro 2 mesiace robím cez internet ankety – cena podľa ankety.

Hľadaj