Číslo účtu:

2769833457/0200
IBAN:
SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.


„Pán robí chudobným i bohatým, ponižuje aj dvíha.“
1Sam 2,7

Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.


Som matkou dvoch detí – 16 ročnej dcéry a 13 ročného syna. Pracujem ako predavačka a žijem s deťmi sama. Odkedy som sa vydala, nemali sme vlastný byt . Manžel bol agresívny alkoholik. Závislosť na alkohole spôsobovala, že nikdy poriadne nepracoval a čo aj zarobil, hneď prepil.

Kvôli tejto ťažkej a dlhotrvajúcej situácií sme sa rozviedli. Teraz naďalej chodím s deťmi po podnájmoch. Z podnájmu do podnájmu chodíme každé dva roky – lebo nie sú na stálo. Sťahovanie tiež stojí peniaze a podnájom je stále drahší...Za terajší platíme 320 eur mesačne. Keď zaplatím nájom, ostanú mi na stravu a základné potreby len stravné lístky v hodnote 60 eur. Na deti sú oveľa väčšie výdavky, ako niekedy.

Dcéra chodí na gymnázium. Deti nikdy neboli na žiadnom tábore, výlete, lyžiarskom, nechodili na obedy v škole...Dcéra má talent na maľovanie, syn na tanec, no nemôžu si tieto talenty dovoliť ďalej rozvíjať kvôli financiám.

Základné veci ako ľadničku, práčku máme – ale to tiež len splácam. V obývačke som nikdy nemala poriadny nábytok, len starší gauč, ktorý zničený po toľkých sťahovaniach. Dcéra má v izbe väčšinou veci po krabiciach. Zvyšok nábytku je tiaž len podarovaný od známych. Každú pomoc si veľmi vážime.


My sme bývali v prenájme, môj muž a ja a 3 deti. Moji rodičia v rodinnom dome. Jedného dňa moji rodičia volali, aby sme prišli bývať k nim, že pomôžeme finančne, že to bude lepšie a že budeme tam bývať. Tak sme sa presťahovali.

Potom začali problémy, môjho otca prepustili kvôli alkoholu z práce, mamka bola na invalidke a ja som skončila materskú. Manžel pracoval. Nakoniec začali prichádzať upomienky z nebankového subjektu, aby sme sa vysťahovali, že rodičia neplatia pôžičku. A začal problém - ocko nemal príjem, stále pil. My sme ich pôžičku nezvládali platiť - mesačne 300,- EUR. Aj nájom, plyn, nakoľko sme aj my 5 členná rodina.

Ocko ten nátlak nevydržal a spáchal samovraždu. Potom aj my sme museli opustiť dom, nakoľko mamka nebola už vlastníčka. A tak sme ostali na ulici. Teraz bývame s deťmi v krízovom centre dočasne. Mamka u sestry.


Som matka s tromi deťmi, ktoré sú vo veku 4, 2 rokov a 5 mesačný chlapček. Otec odišiel od nás a ostala som s deťmi sama. Som vyučená cukrárka, mám potravinársku školu a 5 rokov som pracovala v reštaurácii.

Teraz som na materskej a bývam s deťmi v podnájme, ktorý nezvládam platiť, pretože môj príjem za rodičovský príspevok a rodinné prídavky je 256 eur. Za nájom – 1 izbový byt platím 330 eur. S tromi deťmi sa ťažko hľadá podnájom. Málokto nás chce zobrať.. Mám podané žiadosti na krízové centrá pre matky s deťmi, ale všetko je zatiaľ plné.

Bývala som s babkou v byte, ale ochorela. Do poslednej chvíle som sa o ňu starala a opatrovala som ju. Pred rokom zomrela a dedičia predali byt. Musela som odísť.

V súčasnosti sú veľké výdavky na deti, deti rastú a potrebujú oblečenie. Stáva sa, že mi neostanú peniaze ani na hygienické veci. Nemám práčku a veci periem v rukách.
Som vďačná každému, kto mi pomôže posunúť sa dopredu a preklenúť ťažké životné obdobie.


Som matkou dvoch detí – 16 ročnej dcéry a 13 ročného syna. Pracujem ako predavačka a žijem s deťmi sama. Odkedy som sa vydala, nemali sme vlastný byt . Manžel bol agresívny alkoholik. Závislosť na alkohole spôsobovala, že nikdy poriadne nepracoval a čo aj zarobil, hneď prepil.

Kvôli tejto ťažkej a dlhotrvajúcej situácií sme sa rozviedli. Teraz naďalej chodím s deťmi po podnájmoch. Z podnájmu do podnájmu chodíme každé dva roky – lebo nie sú na stálo. Sťahovanie tiež stojí peniaze a podnájom je stále drahší...Za terajší platíme 320 eur mesačne. Keď zaplatím nájom, ostanú mi na stravu a základné potreby len stravné lístky v hodnote 60 eur. Na deti sú oveľa väčšie výdavky, ako niekedy.

Dcéra chodí na gymnázium. Deti nikdy neboli na žiadnom tábore, výlete, lyžiarskom, nechodili na obedy v škole...Dcéra má talent na maľovanie, syn na tanec, no nemôžu si tieto talenty dovoliť ďalej rozvíjať kvôli financiám.

Základné veci ako ľadničku, práčku máme – ale to tiež len splácam. V obývačke som nikdy nemala poriadny nábytok, len starší gauč, ktorý zničený po toľkých sťahovaniach. Dcéra má v izbe väčšinou veci po krabiciach. Zvyšok nábytku je tiaž len podarovaný od známych. Každú pomoc si veľmi vážime.


Bývam v podnájme v dvojizbovom byte s tromi deťmi. Najstaršia dcéra tento rok maturuje a má podanú prihlášku na Veterinu. Syn je prvák na strednej škole a učí sa za pomocného kuchára. Má diagnózu ADHD – mala som s ním veľké problémy, ale už je to lepšie. Ja som na materskej s najmladším synom, ktorý má rok a pol.

S manželom sme v rozvodovom konaní. Je živnostník a prácu mal dobre zaplatenú. Tešila som sa, že vyplatíme pôžičky, ktoré zobral na auto a iné veci. Manžel však narobil veľa dlhov a pôžičky nesplácal.

Kvôli psychickému týraniu mňa a starších detí, aj kvôli nezáujmu pliť dlhy sme v rozvodovom konaní.

Môj súčasný príjem je dosť nízky. Žijeme len z materskej a prídavkov na deti. Splácam pôžičky, na ktoré mám exekúciu.


Som osamelá matka s 2 deťmi. Môj problém nastal, keď sa mi narodil prvý syn. Vtedy ma môj manžel začal ponižovať, psychicky ale aj fyzicky týrať. Verila som, že to prestane a mali sme druhé dieťa. Situácia sa však stále zhoršovala a manžel začal byť ku mne agresívny aj na verejnosti. V novembri 2009 som ušla aj s deťmi do krízového centra cez Fenestru.

Podala som žiadosť o rozvod a s právnou pomocou som deložovala manžela. Počas mojej neprítomnosti chodilo ku nám do 1 a ½ izbového bytu prespávať 12 – 15 ľudí a opíjali sa. Zničili koberec, gauč, ale najviac sú poškodené vchodové dvere a zárubňa. Manžel mi rozpredal všetko, čo sme nadobudli počas manželstva.

V apríly 2010 som nastúpila do práce – zobrali ma len na 4 hodinový úväzok. Zarobila som tak len na škôlku a na stravu, ktorá nám vyšla na 2 - 3 týždne. Od septembra 2010 mi zvýšili úväzok na 6,5 hod. Z platu splácam dlžoby za byt – ale financie nestačia.

Som zúfalá. Počas manželstva som pod manželovým tlakom podpísala flexi pôžičku – on peniaze premárnil. V práci dal výpoveď, aby nemusel platiť ani výživné na deti.


Rodina so 7 deťmi vo veku od 3-19 rokov trpí hmotnú núdzu v dedinke. Bývajú v dome, ktorý má strechu na spadnutie (veľmi súri jej oprava), kúria drevom, často nemajú ani na jedlo, nieto ešte na iné potrebné veci.

Z toho mála, čo majú sa snažia deti zaopatriť a vedú ich k zodpovednosti. Deti sa učia veľmi dobre. Rodičia sa v rámci svojich finančných možností starajú o svoje deti. Rodina je napriek všetkým problémom súdržná. Medzi súrodencami a rodičmi sú pekné vzťahy. Je tam krásna rodinná atmosféra, necítiť súrodeneckú rivalitu, ale prajnosť jeden druhému. Aj tie najmenšie drobce sú hneď priateľské k ľuďom, žiadny strach alebo napätie. Staršie deti pomáhajú rodičom aj okolo domu aj s mladšími deťmi.

Najstarší chlapec, musel prerušiť strednú školu, lebo nemali na cestovné do školy pre všetky deti. Zľavnené cestovné z dediny do mesta je mesačne 32 Eur. Rodičia s veľkým odriekaním sú schopní zaplatiť cestovné 2 deťom, ktoré tam dochádzajú na strednú školu. Náklady na existenciu tejto rodinky v mieste bydliska sú vysoké aj pre veľkú vzdialenosť od väčších miest. Rodičia popri tom robia, čo môžu.

Mamka aj pri 7 deťoch vezme každú prácu, ktorú jej v blízkosti ponúknu. Sú to len dočasné brigády. Otec pracoval tiež len brigádnicky, no podarilo sa mu dostať zmluvu na družstve za minimálny plat. Finančné príjmy rodiny však nestačia pokryť ich potreby. Pracovné možnosti na východe Slovenska a obzvlášť v tejto lokalite sú minimálne alebo žiadne.


Sme rodina s 9 deťmi, ktoré sú vo veku od dvoch do devätnásť rokov. Najstarší syn ukončil minulý rok s vyznamenaním strednú poľnohospodársku školu. Žiaľ, zatiaľ nezohnal prácu.
Ďalší dvaja synovia a dcéra študujú na strednej škole a základnú školu navštevujú tiež tri deti. Najmladší sú vo veku dva a štyri roky. Títo sú doma a v súčasnosti sa o nám o nich pomáha starať najstarší syn, ktorý je nezamestnaný.

Ja s manželom pracujeme v AGRO – na poľnohospodárskom družstve. Hoci moja práca je veľmi náročná, pretože pracujem pri kravách a rannú zmenu začínam o 03 hod, som veľmi vďačná, že ju vôbec mám. Náš plat je však veľmi nízky.

Najstaršie deti nám pomáhajú brigádami. Roznášajú letáky, alebo pomáhajú na družstve. Sú ochotní zobrať akúkoľvek brigádu po škole.

Bývame na dedine, v 3 – izbovom byte, ktorý potrebuje veľa opráv, na ktoré nám však financie neostávajú. Deti nenavštevujú žiadne krúžky , na dovolenky tiež nechodíme. Sme radi ak nám vystačia financie na stravu a byt.

Deti sú starostlivé a pomáhajú nám pri domácich zvieratách, ktoré máme v maličkých chlievikoch za domom. Postavil ich vlastnoručne náš najstarší syn.

Sme vďační za každú pomoc, ktorú nám niekto poskytne – často krát sú to rehoľné sestry, ktoré majú kláštor neďaleko nás, alebo iní ľudia, ktorí majú otvorené srdcia.


Sme rodina s 13 deťmi. Ja mám 40 rokov a môj manžel 43 rokov. Sme spolu 22 rokov. Žijeme v malom 3 izbovom byte aj s mamou. Manžel pred 5 rokmi dostal infarkt, ktorý mu čiastočne poškodil srdce. Je nezamestnaný. Ja som na neplatenej materskej dovolenke.

Najstaršia dcéra ma 22 rokov, je vydatá a má ročnú dcéru. Čiže sme už aj starí rodičia. Najstarší syn má 20 rokov a práve dokončil školu - no nemá žiadne zamestnanie.

Na strednej škole študuje 18 ročný syn a dve dcéry, ktoré majú 17 a 16 rokov. Ďalšie deti sú na základnej škole. Dcéry majú 15, 13 a 7 rokov a synovia 11 , 10 a 8 rokov. Dvoch najmenších vo veku 5 a 4 roky mám doma.

Náš mesačný príjem až do novembra 2010 bol 607,09 Eur. V decembri sme už mali dávky v hmotnej núdzi pozastavené. Príčina bola tá, že najstaršie deti si privyrábali roznášaním letákov, aby mali na zaplatenie školských výdavkov a učebníc v školskom roku. Sociálka sa to dozvedela a tak nám ponechali len prídavky na deti. Tým pádom náš celý rodinný príjem pozostáva len z 260 Eur.

Tento príjem ani zďaleka nie je schopný pokryť nevyhnutné výdavky, ako sú nájom a inkaso (420 Eur), potraviny a pomôcky do školy.

Mama nám vypomáha ako môže, ale je to minimum, pretože platí zástavu bytu - nakoľko sme mali nedoplatok na nájme a chceli nás vyhodiť z bytu. Okrem zástavy bytu máme aj exekúciu pre nezaplatené faktúry vo výške okolo 4000 Eur.

Žijeme skromne, no po decembri 2010 si to už nevieme predstaviť, ako to bude ďalej. K tomu moja 17 ročná dcéra má diagnostikovanú doživotnú celiakiu, ktorá je náročná na bezlepkovú stravu.

Stále veríme, že sa naša situácia zlepší, no nevidíme to ružovo.


Sme 9 - členná rodina, ktorá býva v 3-izbovom byte na sídlisku. Vekové rozpätie našich detí je od 23 rokov – najstarší syn, až po najmladšieho, ktorý ma 10 rokov. Máme 5 chlapcov a 2 dcéry. Môj manžel pracuje ako štátny zamestnanec a ja som sa nepretržite vyše 20 rokov starala o našu rodinu. Po toľkých rokoch je dnes pre mňa veľmi ťažké sa zaradiť do pracovného procesu. Ale aj tak sa snažím využívať možnosť pracovať na dohodu, aby som aspoň trochou prispela do rodinného rozpočtu.

Najstarší syn sa snaží už pracovať a pomaly aj osamostatňovať, druhý študuje na vysokej škole, dve deti študujú na stredných školách a tri deti sú ešte na ZŠ.

Možnosti našej rodiny vychádzajú z nášho rozpočtu. Krúžky navštevujú iba tie, ktoré o to majú naozaj záujem. Dcéra ma rada hudbu, preto chodí do ZUŠ na keyboard a sama sa učí hrať aj na gitaru. Nakazila aj mladšiu sestru a tak spolu sa tomu venujú. Najmladší syn obľubuje futbal a preto chodí na krúžok. Ostatne deti sa zmierili s tým, že na viac nemáme. Myslím, že ak by boli možnosti, že aj oni by si vybrali, ale... Najprv treba zaplatiť „povinné" platby medzi, ktoré patrí bývanie, strava, cestovné, oblečenie, až potom sa rozhodujeme na čo ešte ostane.

Rozhodli sme sa, naše deti budú navštevovať cirkevnú školu a to si vyžadovalo cestovať . Ale neľutujeme tu námahu s cestovaním, aj tie výdavky na cestovanie, pretože kvalitné vzdelanie sa premieta do ich životov.

Máme ešte aj sťaženú situáciu, pretože jeden zo synov má bezlepkovú diétu, s ktorou sme sa museli naučiť žiť a vybaviť si domácnosť, napr. pekárňou a diéta tiež odčerpáva dosť finančných prostriedkov.

Ďakujeme organizácii, ktorá má záujem pomáhať takým rodinám. Konečne sa necítime osamotení v tomto svete a na okraji spoločnosti len preto, že sme prijali viac detí do svojho života.

Vďačná rodina.

Hľadaj