Naše rodiny - majak-nadeje

Číslo účtu:

2769833457/0200
IBAN:
SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.


„Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, lebo som biedny a chudobný.“
Ž 86,1


Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.


Sme rodina z 5 deťmi.V pestúnskej starostlivosti máme 2 detičky a 3 vlastné, ale sú vlastne všetky naše. Žijeme v 3 izbovom byte. Manžel pracuje v mestskej zeleni ako záhradník, aj to na dobu určitu do decembra 2011. Pred tým bol nezamestnaný - vždy sa mu podarí nájsť prácu len na niekoľko mesiacov za najnižší plat. V mestskej zeleni zarobí 290 eur. Ja som v tomto čase nezamestnaná. Rada by som pracovala, no kvôli deťom ma ťažko chcú niekde zamestnať.

Najstaršie deti majú 14 rokov, ďalšie sú vo veku 9, 5 a 3 roky. Ako rodičia sme na nich hrdí. Naše najstaršie deti majú veľký talent. Od detstva tancujú vo folklórnom súbore, v ktorom sú na nich ako na dobrých tanečníkov veľmi pyšní. V dnešnej dobe aj keď sa rodičia snažia u detí rozvíjať ich talenty nie vždy to ide ľahko. Radi by sme rozvíjali ich talent aj v iných oblastiach a nielen u najstarších detí ale aj u najmladších, no z finančných dôvodov to však nie je možné.Snažíme sa sa žiť od korunky ku korunke. No je to dosť ťažké.
So synom, ktorý ma 9 rokov často navštevujeme alergológa, nakoľko je alergik a astmatik, preto sa snažíme peniažky dávať viac tam kde to je potrebné - na lieky a pod. Rodiny ktoré majú viac detí veľmi dobre vedia, aké je to finančne náročné. Už len samotná škola - to sú neuveriteľné položky. Kto vie možno v budúcnosti školu budú navštevovať iba deti takých rodičov,ktoré si to budú môcť finančne dovoliť. Deti v niekoľkých rodinách sú určite vďačné aj za pomoc od starých rodičov, ktorí sa snažia mladým rodinám a svojím vnukom pokiaľ môžu pomáhať či už finančne alebo skôr pri výchove napr. ak treba deti postrážiť, keď sú ich rodičia v práci. Veľmi by nám to pomohlo, keby sme sa mohli aj my občas spoľahnú ť na dedka alebo na babku, keby sme to niekedy potrebovali - no bohužiaľ na starých rodičov naše deti spomínajú už len v modlitbách a vo svojich spomienkach, nakoľko si ich Pán povolal k sebe.
No ešte sú chválabohu v tomto svete aj ľudia s dobrým srdcom, ktorí sa nám a verím že aj iným rodinám ktoré tiež pomoc potrebujú, snažia pomáhať. Sme veľmi vďační napr. za potraviny aj za šatstvo, ktorými nam pomáhajú. Myslíme na takýchto ľudí vo svojich modlitbách.
VĎAČNÁ RODINA


Sme päťčlenná, respektívne šesťčlenná rodina. Býva u nás aj kamarát nášho syna. Je z detského domova. Zo začiatku k nám chodil sem tam. Ked mal osemnásť, tak sme s manželom dovolili, aby mohol u nás bývať, kým sa nepostaví na vlastné nohy. To bolo ked sme boli finančne na tom lepšie. Všetko sa nám začalo rúcať, ked manžel prišiel o prácu. Chodí na brigády ked sa naskytnú, ale je to málo. Synovia chodia na SOU -železničné, chlapec skončil SOU - stavebné a pokračuje na dennom štúdiu. Robí si maturitu. Dcéra chodí na základnú školu.

Môj mesačný príjem je 337 - 350 eur. Nájomné je 310 eur plus 42 eur inkaso. Nestačí to ani na nájom. Nie to ešte žiť. Kde je cestovné do škôl, práce, hygiena, strava, oblečenie a dalšie veci. Tak mi ostal dlh na nájomnom. So starostom sme sa dohodli na mesačných splátkach 500eur. Ale taký nemám ani plat.

Odišla mi aj práčka, oprava by stála 70eur a bolo by to len dočasné. Nemám ani na opravu nie to ešte si kúpiť novú.

Bolo by krásne, ak by sa našiel človek, ktorý by nám pomohol nájsť prácu pre manžela, aby sme sa trošku pozbierali. Tažko sa hovorí aké je to ponižujúce, ak musíte prosiť o pomoc. Ked nemáte na základné veci, ktoré sú bežné v dnešnej dobe. Hanbím sa, že nemôžem dať deťom desiatu. Hanbím sa aj v práci, že nemôžem si dovoliť kúpiť ani desiatu.


Som matkou dvoch detí – 16 ročnej dcéry a 13 ročného syna. Pracujem ako predavačka a žijem s deťmi sama. Odkedy som sa vydala, nemali sme vlastný byt . Manžel bol agresívny alkoholik. Závislosť na alkohole spôsobovala, že nikdy poriadne nepracoval a čo aj zarobil, hneď prepil.

Kvôli tejto ťažkej a dlhotrvajúcej situácií sme sa rozviedli. Teraz naďalej chodím s deťmi po podnájmoch. Z podnájmu do podnájmu chodíme každé dva roky – lebo nie sú na stálo. Sťahovanie tiež stojí peniaze a podnájom je stále drahší...Za terajší platíme 320 eur mesačne. Keď zaplatím nájom, ostanú mi na stravu a základné potreby len stravné lístky v hodnote 60 eur. Na deti sú oveľa väčšie výdavky, ako niekedy.

Dcéra chodí na gymnázium. Deti nikdy neboli na žiadnom tábore, výlete, lyžiarskom, nechodili na obedy v škole...Dcéra má talent na maľovanie, syn na tanec, no nemôžu si tieto talenty dovoliť ďalej rozvíjať kvôli financiám.

Základné veci ako ľadničku, práčku máme – ale to tiež len splácam. V obývačke som nikdy nemala poriadny nábytok, len starší gauč, ktorý zničený po toľkých sťahovaniach. Dcéra má v izbe väčšinou veci po krabiciach. Zvyšok nábytku je tiaž len podarovaný od známych. Každú pomoc si veľmi vážime.


My sme bývali v prenájme, môj muž a ja a 3 deti. Moji rodičia v rodinnom dome. Jedného dňa moji rodičia volali, aby sme prišli bývať k nim, že pomôžeme finančne, že to bude lepšie a že budeme tam bývať. Tak sme sa presťahovali.

Potom začali problémy, môjho otca prepustili kvôli alkoholu z práce, mamka bola na invalidke a ja som skončila materskú. Manžel pracoval. Nakoniec začali prichádzať upomienky z nebankového subjektu, aby sme sa vysťahovali, že rodičia neplatia pôžičku. A začal problém - ocko nemal príjem, stále pil. My sme ich pôžičku nezvládali platiť - mesačne 300,- EUR. Aj nájom, plyn, nakoľko sme aj my 5 členná rodina.

Ocko ten nátlak nevydržal a spáchal samovraždu. Potom aj my sme museli opustiť dom, nakoľko mamka nebola už vlastníčka. A tak sme ostali na ulici. Teraz bývame s deťmi v krízovom centre dočasne. Mamka u sestry.


Som matka s tromi deťmi, ktoré sú vo veku 4, 2 rokov a 5 mesačný chlapček. Otec odišiel od nás a ostala som s deťmi sama. Som vyučená cukrárka, mám potravinársku školu a 5 rokov som pracovala v reštaurácii.

Teraz som na materskej a bývam s deťmi v podnájme, ktorý nezvládam platiť, pretože môj príjem za rodičovský príspevok a rodinné prídavky je 256 eur. Za nájom – 1 izbový byt platím 330 eur. S tromi deťmi sa ťažko hľadá podnájom. Málokto nás chce zobrať.. Mám podané žiadosti na krízové centrá pre matky s deťmi, ale všetko je zatiaľ plné.

Bývala som s babkou v byte, ale ochorela. Do poslednej chvíle som sa o ňu starala a opatrovala som ju. Pred rokom zomrela a dedičia predali byt. Musela som odísť.

V súčasnosti sú veľké výdavky na deti, deti rastú a potrebujú oblečenie. Stáva sa, že mi neostanú peniaze ani na hygienické veci. Nemám práčku a veci periem v rukách.
Som vďačná každému, kto mi pomôže posunúť sa dopredu a preklenúť ťažké životné obdobie.


Som matkou dvoch detí – 16 ročnej dcéry a 13 ročného syna. Pracujem ako predavačka a žijem s deťmi sama. Odkedy som sa vydala, nemali sme vlastný byt . Manžel bol agresívny alkoholik. Závislosť na alkohole spôsobovala, že nikdy poriadne nepracoval a čo aj zarobil, hneď prepil.

Kvôli tejto ťažkej a dlhotrvajúcej situácií sme sa rozviedli. Teraz naďalej chodím s deťmi po podnájmoch. Z podnájmu do podnájmu chodíme každé dva roky – lebo nie sú na stálo. Sťahovanie tiež stojí peniaze a podnájom je stále drahší...Za terajší platíme 320 eur mesačne. Keď zaplatím nájom, ostanú mi na stravu a základné potreby len stravné lístky v hodnote 60 eur. Na deti sú oveľa väčšie výdavky, ako niekedy.

Dcéra chodí na gymnázium. Deti nikdy neboli na žiadnom tábore, výlete, lyžiarskom, nechodili na obedy v škole...Dcéra má talent na maľovanie, syn na tanec, no nemôžu si tieto talenty dovoliť ďalej rozvíjať kvôli financiám.

Základné veci ako ľadničku, práčku máme – ale to tiež len splácam. V obývačke som nikdy nemala poriadny nábytok, len starší gauč, ktorý zničený po toľkých sťahovaniach. Dcéra má v izbe väčšinou veci po krabiciach. Zvyšok nábytku je tiaž len podarovaný od známych. Každú pomoc si veľmi vážime.


Bývam v podnájme v dvojizbovom byte s tromi deťmi. Najstaršia dcéra tento rok maturuje a má podanú prihlášku na Veterinu. Syn je prvák na strednej škole a učí sa za pomocného kuchára. Má diagnózu ADHD – mala som s ním veľké problémy, ale už je to lepšie. Ja som na materskej s najmladším synom, ktorý má rok a pol.

S manželom sme v rozvodovom konaní. Je živnostník a prácu mal dobre zaplatenú. Tešila som sa, že vyplatíme pôžičky, ktoré zobral na auto a iné veci. Manžel však narobil veľa dlhov a pôžičky nesplácal.

Kvôli psychickému týraniu mňa a starších detí, aj kvôli nezáujmu pliť dlhy sme v rozvodovom konaní.

Môj súčasný príjem je dosť nízky. Žijeme len z materskej a prídavkov na deti. Splácam pôžičky, na ktoré mám exekúciu.


Som osamelá matka s 2 deťmi. Môj problém nastal, keď sa mi narodil prvý syn. Vtedy ma môj manžel začal ponižovať, psychicky ale aj fyzicky týrať. Verila som, že to prestane a mali sme druhé dieťa. Situácia sa však stále zhoršovala a manžel začal byť ku mne agresívny aj na verejnosti. V novembri 2009 som ušla aj s deťmi do krízového centra cez Fenestru.

Podala som žiadosť o rozvod a s právnou pomocou som deložovala manžela. Počas mojej neprítomnosti chodilo ku nám do 1 a ½ izbového bytu prespávať 12 – 15 ľudí a opíjali sa. Zničili koberec, gauč, ale najviac sú poškodené vchodové dvere a zárubňa. Manžel mi rozpredal všetko, čo sme nadobudli počas manželstva.

V apríly 2010 som nastúpila do práce – zobrali ma len na 4 hodinový úväzok. Zarobila som tak len na škôlku a na stravu, ktorá nám vyšla na 2 - 3 týždne. Od septembra 2010 mi zvýšili úväzok na 6,5 hod. Z platu splácam dlžoby za byt – ale financie nestačia.

Som zúfalá. Počas manželstva som pod manželovým tlakom podpísala flexi pôžičku – on peniaze premárnil. V práci dal výpoveď, aby nemusel platiť ani výživné na deti.


Rodina so 7 deťmi vo veku od 3-19 rokov trpí hmotnú núdzu v dedinke. Bývajú v dome, ktorý má strechu na spadnutie (veľmi súri jej oprava), kúria drevom, často nemajú ani na jedlo, nieto ešte na iné potrebné veci.

Z toho mála, čo majú sa snažia deti zaopatriť a vedú ich k zodpovednosti. Deti sa učia veľmi dobre. Rodičia sa v rámci svojich finančných možností starajú o svoje deti. Rodina je napriek všetkým problémom súdržná. Medzi súrodencami a rodičmi sú pekné vzťahy. Je tam krásna rodinná atmosféra, necítiť súrodeneckú rivalitu, ale prajnosť jeden druhému. Aj tie najmenšie drobce sú hneď priateľské k ľuďom, žiadny strach alebo napätie. Staršie deti pomáhajú rodičom aj okolo domu aj s mladšími deťmi.

Najstarší chlapec, musel prerušiť strednú školu, lebo nemali na cestovné do školy pre všetky deti. Zľavnené cestovné z dediny do mesta je mesačne 32 Eur. Rodičia s veľkým odriekaním sú schopní zaplatiť cestovné 2 deťom, ktoré tam dochádzajú na strednú školu. Náklady na existenciu tejto rodinky v mieste bydliska sú vysoké aj pre veľkú vzdialenosť od väčších miest. Rodičia popri tom robia, čo môžu.

Mamka aj pri 7 deťoch vezme každú prácu, ktorú jej v blízkosti ponúknu. Sú to len dočasné brigády. Otec pracoval tiež len brigádnicky, no podarilo sa mu dostať zmluvu na družstve za minimálny plat. Finančné príjmy rodiny však nestačia pokryť ich potreby. Pracovné možnosti na východe Slovenska a obzvlášť v tejto lokalite sú minimálne alebo žiadne.


Sme rodina s 9 deťmi, ktoré sú vo veku od dvoch do devätnásť rokov. Najstarší syn ukončil minulý rok s vyznamenaním strednú poľnohospodársku školu. Žiaľ, zatiaľ nezohnal prácu.
Ďalší dvaja synovia a dcéra študujú na strednej škole a základnú školu navštevujú tiež tri deti. Najmladší sú vo veku dva a štyri roky. Títo sú doma a v súčasnosti sa o nám o nich pomáha starať najstarší syn, ktorý je nezamestnaný.

Ja s manželom pracujeme v AGRO – na poľnohospodárskom družstve. Hoci moja práca je veľmi náročná, pretože pracujem pri kravách a rannú zmenu začínam o 03 hod, som veľmi vďačná, že ju vôbec mám. Náš plat je však veľmi nízky.

Najstaršie deti nám pomáhajú brigádami. Roznášajú letáky, alebo pomáhajú na družstve. Sú ochotní zobrať akúkoľvek brigádu po škole.

Bývame na dedine, v 3 – izbovom byte, ktorý potrebuje veľa opráv, na ktoré nám však financie neostávajú. Deti nenavštevujú žiadne krúžky , na dovolenky tiež nechodíme. Sme radi ak nám vystačia financie na stravu a byt.

Deti sú starostlivé a pomáhajú nám pri domácich zvieratách, ktoré máme v maličkých chlievikoch za domom. Postavil ich vlastnoručne náš najstarší syn.

Sme vďační za každú pomoc, ktorú nám niekto poskytne – často krát sú to rehoľné sestry, ktoré majú kláštor neďaleko nás, alebo iní ľudia, ktorí majú otvorené srdcia.

Hľadaj