Číslo účtu

2769833457/0200

IBAN SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.

„Pán zošle pomoc z neba a zachráni sa. Zahanbí tých, čo ma týrajú.“
Žalm 57,4

Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.

Rodina 13

Napísal(a): Soňa Vancáková     23.03.2011

Som osamelá matka s 2 deťmi. Môj problém nastal, keď sa mi narodil prvý syn. Vtedy ma môj manžel začal ponižovať, psychicky ale aj fyzicky týrať. Verila som, že to prestane a mali sme druhé dieťa. Situácia sa však stále zhoršovala a manžel začal byť ku mne agresívny aj na verejnosti. V novembri 2009 som ušla aj s deťmi do krízového centra cez Fenestru.

Podala som žiadosť o rozvod a s právnou pomocou som deložovala manžela. Počas mojej neprítomnosti chodilo ku nám do 1 a ½ izbového bytu prespávať 12 – 15 ľudí a opíjali sa. Zničili koberec, gauč, ale najviac sú poškodené vchodové dvere a zárubňa. Manžel mi rozpredal všetko, čo sme nadobudli počas manželstva.

V apríly 2010 som nastúpila do práce – zobrali ma len na 4 hodinový úväzok. Zarobila som tak len na škôlku a na stravu, ktorá nám vyšla na 2 - 3 týždne. Od septembra 2010 mi zvýšili úväzok na 6,5 hod. Z platu splácam dlžoby za byt – ale financie nestačia.

Som zúfalá. Počas manželstva som pod manželovým tlakom podpísala flexi pôžičku – on peniaze premárnil. V práci dal výpoveď, aby nemusel platiť ani výživné na deti.

Rodina 12

Napísal(a): Soňa Vancáková     03.03.2011

Rodina so 7 deťmi vo veku od 3-19 rokov trpí hmotnú núdzu v dedinke. Bývajú v dome, ktorý má strechu na spadnutie (veľmi súri jej oprava), kúria drevom, často nemajú ani na jedlo, nieto ešte na iné potrebné veci.

Z toho mála, čo majú sa snažia deti zaopatriť a vedú ich k zodpovednosti. Deti sa učia veľmi dobre. Rodičia sa v rámci svojich finančných možností starajú o svoje deti. Rodina je napriek všetkým problémom súdržná. Medzi súrodencami a rodičmi sú pekné vzťahy. Je tam krásna rodinná atmosféra, necítiť súrodeneckú rivalitu, ale prajnosť jeden druhému. Aj tie najmenšie drobce sú hneď priateľské k ľuďom, žiadny strach alebo napätie. Staršie deti pomáhajú rodičom aj okolo domu aj s mladšími deťmi.

Najstarší chlapec, musel prerušiť strednú školu, lebo nemali na cestovné do školy pre všetky deti. Zľavnené cestovné z dediny do mesta je mesačne 32 Eur. Rodičia s veľkým odriekaním sú schopní zaplatiť cestovné 2 deťom, ktoré tam dochádzajú na strednú školu. Náklady na existenciu tejto rodinky v mieste bydliska sú vysoké aj pre veľkú vzdialenosť od väčších miest. Rodičia popri tom robia, čo môžu.

Mamka aj pri 7 deťoch vezme každú prácu, ktorú jej v blízkosti ponúknu. Sú to len dočasné brigády. Otec pracoval tiež len brigádnicky, no podarilo sa mu dostať zmluvu na družstve za minimálny plat. Finančné príjmy rodiny však nestačia pokryť ich potreby. Pracovné možnosti na východe Slovenska a obzvlášť v tejto lokalite sú minimálne alebo žiadne.

Rodina 11

Napísal(a): Soňa Vancáková     03.03.2011

Sme rodina s 9 deťmi, ktoré sú vo veku od dvoch do devätnásť rokov. Najstarší syn ukončil minulý rok s vyznamenaním strednú poľnohospodársku školu. Žiaľ, zatiaľ nezohnal prácu.
Ďalší dvaja synovia a dcéra študujú na strednej škole a základnú školu navštevujú tiež tri deti. Najmladší sú vo veku dva a štyri roky. Títo sú doma a v súčasnosti sa o nám o nich pomáha starať najstarší syn, ktorý je nezamestnaný.

Ja s manželom pracujeme v AGRO – na poľnohospodárskom družstve. Hoci moja práca je veľmi náročná, pretože pracujem pri kravách a rannú zmenu začínam o 03 hod, som veľmi vďačná, že ju vôbec mám. Náš plat je však veľmi nízky.

Najstaršie deti nám pomáhajú brigádami. Roznášajú letáky, alebo pomáhajú na družstve. Sú ochotní zobrať akúkoľvek brigádu po škole.

Bývame na dedine, v 3 – izbovom byte, ktorý potrebuje veľa opráv, na ktoré nám však financie neostávajú. Deti nenavštevujú žiadne krúžky , na dovolenky tiež nechodíme. Sme radi ak nám vystačia financie na stravu a byt.

Deti sú starostlivé a pomáhajú nám pri domácich zvieratách, ktoré máme v maličkých chlievikoch za domom. Postavil ich vlastnoručne náš najstarší syn.

Sme vďační za každú pomoc, ktorú nám niekto poskytne – často krát sú to rehoľné sestry, ktoré majú kláštor neďaleko nás, alebo iní ľudia, ktorí majú otvorené srdcia.

Rodina 10

Napísal(a): Soňa Vancáková     01.03.2011

Sme rodina s 13 deťmi. Ja mám 40 rokov a môj manžel 43 rokov. Sme spolu 22 rokov. Žijeme v malom 3 izbovom byte aj s mamou. Manžel pred 5 rokmi dostal infarkt, ktorý mu čiastočne poškodil srdce. Je nezamestnaný. Ja som na neplatenej materskej dovolenke.

Najstaršia dcéra ma 22 rokov, je vydatá a má ročnú dcéru. Čiže sme už aj starí rodičia. Najstarší syn má 20 rokov a práve dokončil školu - no nemá žiadne zamestnanie.

Na strednej škole študuje 18 ročný syn a dve dcéry, ktoré majú 17 a 16 rokov. Ďalšie deti sú na základnej škole. Dcéry majú 15, 13 a 7 rokov a synovia 11 , 10 a 8 rokov. Dvoch najmenších vo veku 5 a 4 roky mám doma.

Náš mesačný príjem až do novembra 2010 bol 607,09 Eur. V decembri sme už mali dávky v hmotnej núdzi pozastavené. Príčina bola tá, že najstaršie deti si privyrábali roznášaním letákov, aby mali na zaplatenie školských výdavkov a učebníc v školskom roku. Sociálka sa to dozvedela a tak nám ponechali len prídavky na deti. Tým pádom náš celý rodinný príjem pozostáva len z 260 Eur.

Tento príjem ani zďaleka nie je schopný pokryť nevyhnutné výdavky, ako sú nájom a inkaso (420 Eur), potraviny a pomôcky do školy.

Mama nám vypomáha ako môže, ale je to minimum, pretože platí zástavu bytu - nakoľko sme mali nedoplatok na nájme a chceli nás vyhodiť z bytu. Okrem zástavy bytu máme aj exekúciu pre nezaplatené faktúry vo výške okolo 4000 Eur.

Žijeme skromne, no po decembri 2010 si to už nevieme predstaviť, ako to bude ďalej. K tomu moja 17 ročná dcéra má diagnostikovanú doživotnú celiakiu, ktorá je náročná na bezlepkovú stravu.

Stále veríme, že sa naša situácia zlepší, no nevidíme to ružovo.

Rodina 9

Napísal(a): Soňa Vancáková     01.03.2011

Sme 9 - členná rodina, ktorá býva v 3-izbovom byte na sídlisku. Vekové rozpätie našich detí je od 23 rokov – najstarší syn, až po najmladšieho, ktorý ma 10 rokov. Máme 5 chlapcov a 2 dcéry. Môj manžel pracuje ako štátny zamestnanec a ja som sa nepretržite vyše 20 rokov starala o našu rodinu. Po toľkých rokoch je dnes pre mňa veľmi ťažké sa zaradiť do pracovného procesu. Ale aj tak sa snažím využívať možnosť pracovať na dohodu, aby som aspoň trochou prispela do rodinného rozpočtu.

Najstarší syn sa snaží už pracovať a pomaly aj osamostatňovať, druhý študuje na vysokej škole, dve deti študujú na stredných školách a tri deti sú ešte na ZŠ.

Možnosti našej rodiny vychádzajú z nášho rozpočtu. Krúžky navštevujú iba tie, ktoré o to majú naozaj záujem. Dcéra ma rada hudbu, preto chodí do ZUŠ na keyboard a sama sa učí hrať aj na gitaru. Nakazila aj mladšiu sestru a tak spolu sa tomu venujú. Najmladší syn obľubuje futbal a preto chodí na krúžok. Ostatne deti sa zmierili s tým, že na viac nemáme. Myslím, že ak by boli možnosti, že aj oni by si vybrali, ale... Najprv treba zaplatiť „povinné" platby medzi, ktoré patrí bývanie, strava, cestovné, oblečenie, až potom sa rozhodujeme na čo ešte ostane.

Rozhodli sme sa, naše deti budú navštevovať cirkevnú školu a to si vyžadovalo cestovať . Ale neľutujeme tu námahu s cestovaním, aj tie výdavky na cestovanie, pretože kvalitné vzdelanie sa premieta do ich životov.

Máme ešte aj sťaženú situáciu, pretože jeden zo synov má bezlepkovú diétu, s ktorou sme sa museli naučiť žiť a vybaviť si domácnosť, napr. pekárňou a diéta tiež odčerpáva dosť finančných prostriedkov.

Ďakujeme organizácii, ktorá má záujem pomáhať takým rodinám. Konečne sa necítime osamotení v tomto svete a na okraji spoločnosti len preto, že sme prijali viac detí do svojho života.

Vďačná rodina.

Rodina 8

Napísal(a): Soňa Vancáková     14.02.2011

Sme rodina so 6 deťmi. Bývame v starom dome po rodičoch, ktorý má tri izby.
Najstarší syn má 17 rokov a študuje na Strednej škole odbor stolár. Ďalšie deti sú na základnej škole a najmenšia, ktorá má 4 roky je so mnou doma kvoli zdravotným problémom (následkom pôrodu).

Sme rodina v hmotnej núdzi. Manžel nemá prácu. Ja som vyučená krajčírka. Predtým som pracovala ako krajčírka, neskôr som robila upratovačku na Základnej škole. 
Osem ročná dcérka Miška má celiatickú (bezlepkovú) diétu. Táto diéta je veľmi náročná finančne.
          
Najstarší syn mal 8.x operované obe nohy. S deťmi sú starosti, ale aj radosti. Ale s Božou pomocou to zvládame. Najviac nám pomáhajú potraviny a týmto ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli ich zaobstarať.

Rodina 7

Napísal(a): Soňa Vancáková     12.02.2011

Žijem so synom, ktorý má 14rokov a dcérkou, ktorá bude mať dva roky v rodinnom dome. Spolu s nami bývajú moji rodičia. S bývalým manželom sme si v r. 2008 zobrali hypotéku na prestavbu poschodia, kde bol neobývaný priestor. Vymurovali sa obvodové múry a dali novú strechu. Žiaľ, veľkú časť z hypotéky manžel minul pre vlastné potreby. V tom čase som už bola tehotná a manžel podal žiadosť o rozvod. Od narodenia dcérky s nami nebýva. Odmieta mi pomáhať pri splácaní hypotéky.

Keďže som na rodičovskej dovolenke, doteraz bol môj príjem 300€. Mesačná splátka úveru je 500€. Okrem toho výdavky na lieky - syn je alergik (užíva spray a lieky) , maličká ma kožnú alergiu , toleruje len pampers plienky a mliečko Nutrilon H.A. Medzi ďalšie pravidelné výdavky patria mesačníky na MHD a školské poplatky.

So stravou a inkasom nám pomáhajú moji rodičia, za čo som im vďačná.

Našu situáciu sa snažím riešiť predajom domu. Záujemcov však odrádza to, že prestavba nie je dokončená.

Vďaka Bohu za všetkých, ktorý nám pomáhajú akýmkoľvek spôsobom.

Rodina 6

Napísal(a): Soňa Vancáková     11.02.2011

Sme rodina s 8 deťmi. Bývame v trojizbovom rodinnom domčeku. Manžel pracoval v stavebnej oblasti, ale v septembri 2010 prišiel o prácu. Ja som do septembra 2010 bola na materskej s najmladším synom, ktorý má teraz 3 roky. V súčasnosti som nezamestnaná a registrovaná na Úrade práce.

Sme rodina v hmotnej núdzi, ale nemáme priznanú dávku v hmotnej núdzi. Dôvodom je, že sme nedoručili v stanovenej lehote znalecké posudky na motorové vozidlo. Mali sme starú Škodovku, ale tú sme kvôli nepojazdnosti dali zošrotovať v bežnom šrote. Nepredpokladali sme, že sa ocitneme v hmotnej núdzi a na žiadosť o hmotnú núdzu budeme potrebovať znalecký posudok z autorizovaného šrotoviska.

Nachádzame sa v období, keď bez cudzej pomoci nebudeme vedieť prejsť ďalej. Našich šesť detí denne dochádza do školy spojmi mimo našej dediny. Traja z nich dochádzajú no strednú školu denne 28 km tam a späť. Len cestovné za mesiac tvorí 150 eur. Náš rodinný príjem je 200 eur. V súčasnosti sa skladá len z rodinných prídavkov.

Naše tri deti navštevujú základnú školu mimo dediny, v ktorej bývame – sú vo veku 6, 8 a 13 rokov. Ďalšie tri deti sú vo veku 16, 18, 19 a navštevujú strednú školu. Máme problém im zabezpečiť potrebné školské pomôcky, nehovoriac o tom, že nemajú ako robiť mnohé práce, ktoré sú zadané na počítači.

Najstaršia dcéra má 22 rokov. Zatiaľ sa jej nepodarilo nájsť prácu - je na Úrade práce.

Rodina 5

Napísal(a): Soňa Vancáková     02.01.2011

Už 9 rokov žijem sama so synom. Skoro každé dva roky sa sťahujeme z podnájmu do podnájmu. Syn menil škôlky, školy a s nimi aj kamarátov. Začalo sa mi v práci dariť a tak som začala popri práci študovať na vysokej škole, ktorú by som mala tento rok dokončiť. V lete tohto roku som dostala výpoveď. Firma, v ktorej som pracovala 5 rokov, nemala na platy. Z mesiaca na mesiac sme nemali nič len výživné. Sociálne dávky a výživné nám nestačili ani na zaplatenie nájmu. Musela som riešiť dilemu, či budem mať jedlo, alebo zaplatený nájom.

Do toho prišiel začiatok školského roku. Nemala som za čo nakúpiť potreby do školy. Nemala som zaplatený nájom a nevedela som si nájsť prácu. Nemali sme a ani nemáme internet. Za pracovnými ponukami som chodila častokrát pešo aj 20 minút, aby som si ich pozrela a opísala. Zrazu už nebolo ani na zaplatenie telefónnych účtov a ani na cestoné lístky. Na úrade som našla informácie o OZ Maják a napísala im. Obdarovali nás potravinami a aj pred Vianocami nám venovali poukaz na nákup potravín. Som za tento Boží dar veľmi vďačná, pretože potraviny sú veľmi drahé. A pokiaľ nemáte nikoho z rodiny ako my, kto by vám pomohol, je krásne vedieť, že aj cudzím ľuďom na nás záleží.

Bude to ešte dlhé a ťažké obdobie, ale už mám prácu a to je hlavné. Prajem všetkým z kolektívu všetko dobré. Chudoba je zlá, ale horšie je, keď jej človek má čeliť sám.

Od 1. decembra mám opäť prácu. Som rada, že sme nezostali na ulici pre našu vzniknutú situáciu a že budeme môcť sviatky, síce bez darčekov a rodiny, stráviť v teple a so zásobou potravín do mojej 1. januárovej výplaty. Hneď po Vianociach nás čaká sťahovanie, platenie depozitu v ďalšom podnájme a splatenie nájmu v terajšom podnájme, zakúpenie mesačníka pre syna a splatenie všetkých dlhov.

Rodina 4

Napísal(a): Soňa Vancáková     02.01.2011

Sme sedemčlenná rodina. Mame tri vlastné deti a do pestúnskej starostlivosti sme prijali dve. Bývame v starom valkovom dome, ktorý patrí manželovým rodičom. My máme dve izby, v jednej je detská izba a v druhej máme kuchyňu s obývačkou a spálňou /rozťahovací gauč/ zároveň. Manžel je súkromne hospodáriaci roľník a tým sa snaží zarobiť na živobitie rodiny. Máme v nájme pozemky, na ktorých pestujeme obilie, zemiaky a zeleninu pre seba. Niekedy sú roky úrodné a vtedy môžme pomôcť aj my druhým, ale niekedy sú roky neúrodné.

Naši chlapci sú vo veku 15 a 9 rokov, dievčatá 11, 8 a 5 rokov. Sme na nich hrdí. Sú samostatní, vďační za každú maličkosť a stále myslia aj na druhých. Snažíme sa ich talenty rozvíjať aj v rôznych krúžkoch. Najstarší syn chodil do ľudovej školy na bicie, dve dcéry chodia na modernú gymnastiku, ale nebyť dobrých ľudí, by tam chodiť nemohli. Je to finančne náročné. Ja som sa pokúšala robiť aspoň brigádnicky, ale keď sú deti choré, nemá nám kto s nimi ostať, tak som musela prácu opustiť a zostať doma. Sú obdobia keď sú chorí aj dva mesiace, chorobu si podávajú ako štafetu. Doma sa nenudím, práce je stále dosť. Najstarší syn ma chorobu, pri ktorej mu musím variť špeciálnu a na čas náročnú stravu, neustále berie a vraj aj cely život bude brat lieky. Dcéra je celiatička, takže to je zase náročné finančne.

Sme veľmi vďační všetkým, ktorí nám pomáhajú. Či už vyplatia deťom krúžky, alebo dostaneme šatstvo. Veľmi vďační sme za potraviny, ktoré nám pomôžu preklenúť ťažké obdobia. Vďaka nim môžu mať deti pestrejšiu stravu. DAKUJEME.