Naše rodiny - majak-nadeje

Číslo účtu:

2769833457/0200
IBAN:
SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.


„Len ty a ja môžeme spoločne uhasiť smäd toľkých ľudí po láske.“
Matka Tereza


Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.


Som matka piatich maloletých detí. Trvalé bydlisko máme na Luníku IX, no od roku 1998 sme bývali v podnájmoch. Z trvalého bydliska sme sa odsťahovali kvôli švábom, ktoré sa tam rozmnožili, vypínali nám elektrinu a niekedy aj vodu. Nemohla som tam dať vhodné podmienky svojím deťom. Nikdy som žiaden byt ani dom nevlastnila. Podnájom som platila z príjmu môjho bývalého priateľa (otca detí). Po čase začali problémy - prestal zarábať, začal piť a robil si týždenné výlety s kamarátmi. Vzhľadom na to, že ja som vyrastala v rodine, kde otec často pil a bil moju mamu, nechcela som, aby niečo také zažili aj moje deti. Preto som sa s priateľom rozišla.

Bývala som v podnájmoch s kamarátkami a naposledy aj s mamou. Potom prišla moja sestra, ktorá bola tehotná a so spoločného podnájmu som musela odísť. Mala som dva týždne na to, aby som našla nové bývanie. Keďže si podnájom sama zaplatiť nemôžem, skúsili sme Krízové centrum. Do Krízového centra nás zobrali. Bývame tu už jeden rok. O rok sa vysťahujeme aj z tade a neviem, kam pôjdeme. Keďže deti vychovávam sama, poberáme len hmotnú núdzu, tak podnájom nezoženieme. Skúsime iné Krízové centrum. Pre pokojný a šťastný život svojich detí urobím všetko, čo bude v mojich silách. Ďakujem.
 
 


Po rozvode som odišla bývať k rodičom. Bývala som s nimi asi 1rok. Po ich smrti som si s dcérou našla podnájom - veľmi výhodná ponuka, ktorú som vládala splácať, pokiaľ som bola na invalidnom dôchodku. Ale invalidný dôchodok mi zamietli a teraz s dcérou, ktorá navštevuje posledný ročník na Obchodnej akadémií a ja som na úrade práce. Nezvládam finančne splácať nájomné, ktoré je 198 Eur. Obávam sa toho, že majiteľ mi zruší podnájom. Preto som požiadala Maják nádeje o pomoc. Moja situácia sa za 3 mesiace zmenila na toľko, že som požiadala obnovenie invalidného dôchodku. Som vďačná Majáku nádeje za pomoc, ktorú neviem ani opísať. Ďakujem všetkým, ktorí mi umožnia bývať dôstojne, kým si sama nebudem môcť pomôcť cez invalidný dôchodok. Ešte raz ďakujem.


Skôr ako začnem tento príbeh, chcem poďakovať všetkým ľuďom s dobrým srdcom. Sme ako každá rodina napriek prekážkam a osudu ktoré trápia a bolia. Som rada že mám chápavého manžela a dve skvelé dcéry 10 a 12 ročné, sú mojím všetkým.

Snáď začnem manželom. Vyrastal v detskom domove od svojich ž rokov pre omyl svojej mami, pretože ho počala s rómom. Jeho detstvo nebolo ľahké vždy sa musel pretĺkať životom sám. Otec ho bil. Ako dieťa sa zajakával a bol bitý viac ako sýty. Nerád na to spomína. Snaží sa ako sa len dá. Je smutné že o odchovancov Detského domova sa po dovŕšení 18 rokov nikto nezaujíma. Býval u kamarátov v azylovom dome a všade kde sa dalo prežiť. Neskôr u mojich rodičov so mnou. Až po desiatich rokoch dostal od magistrátu sociálny byt, to už sme mali dcérku - vtedy mala dva roky. V tom byte sme bývali päť rokov, boli sme tam šťastní a spokojní ,až kým manžel neprišiel o prácu a už to šlo dolu vodou – zobrali nám byt bez náhrady ubytovania. Útočisko sme hľadali všade, aj u mojich rodičov, no márne - aj oni sa dostali do problémov - ostali sme aj s nimi na ulici.

Moji rodičia a dve sestry, chceli vymeniť náš jeden a pol izbový byt za garsónku, ale ich oklamali a nedostali ani byt ani peniaze -,dodnes súd mlčí a nikto nič o tom nevie a nič sa do dnešného dňa neposunulo. Môj otec už nie je medzi nami. Mama je už stará, chorá a zúfalá, no je so sestrami všade tam, kde sa podarí bývať a prežívať.

Teraz znova bývame v podnájme, len sa bojím už toľkých sťahovaní – nadobudneme niečo a znovu nemáme nič. Bez peňazí, bez práce a bez strechy nad hlavou, snažíme sa ako vieme. Medzi časom sa mi narodila aj druhá dcérka - to je naše slniečko – neviem, ako by som teraz bez nich dokázala žiť, sú môj život aj keď im nemôžem dopriať všetko.

Bývali sme už snáď všade, dokonca jeden čas aj na Luníku IX, ale bez vody a elektriny sa žiť nedá, ako normálny človek. To nie - až tak klesnúť nedokážem. Chcem ešte raz poďakovať ľuďom, ktorí vedia pomôcť s ošatením, potravinami, maličkosťami - pre nás aj pre deti - veľmi nám to pomôže. Boh nám pomáhaj všetkým ľuďom dobrej vôle. ĎAKUJEME!


Mám ukončenú Obchodnú s maturitou. Som matka 5 detí. Momentálne som v rozvodovom konaní som na MD som samo živiteľka. Bývame v Krízovom centre na Adlerovej 4. Všetky deti mám školopovinné. Kým som na MD nemám žiadne vymoženosti na príspevky na deti z Úradu práce, ani sociálnu výpomoc. Môj mesačný príjem je 250 eur. Z toho potrebujem zaplatiť nájom, škôlku, školské poplatky, stravu...Deti potrebujú nejaké ovocie, veci na oblečenie... rastú. Nevychádza mi to, aby som to všetko zaplatila. Mám malého škôlkára a vysvetliť mu že nemám, je ťažké. Staršie deti to už vedia pochopiť. S výživným na deti mi ich otec neprispieva, ani nejaví o nich žiaden záujem.


Po rozvode so 4 deťmi som sa pretĺkala životom sama. Keďže ma nikto nechcel zamestnať, našla som si prácu na živnosť. Zárobok bol fajn cca 1000 eur , vyšlo na podnájom, na školu, družiny, stravu v škole, mobily, notebook. Ostávalo mi 200 eur na stravu, oblečenie dali známi, kolegovia...

Lenže aj keď sa hovorí, že 2x do tej istej rieky nevstúpiš, život je krutý. Priateľ, ktorý spočiatku bol zábavný a vedel uživiť sám sa zmenil. Otehotnela som a nechala som si bábätko. Svedomie mi nedovolilo ísť na potrat. Od júla to bolo hrozné, narodil sa malý Alex. Otec sa zmohol len na to, že podpísal otcovstvo a oslavoval... Kočiarik som kúpila, aj fusak malému aj výbavu. V septembri ocko doniesol oblečenie. Dooslavoval v októbri a o 3 dni začal zas s alkoholom. V novembri za pomoci priateľov som ho vyhodila s policajtmi z bytu. Teraz som sama s piatimi deťmi a prijímam 400 eur. Ale bez alkoholu, bez internetu a s dlhmi.

V decembri 2011 mi sestra priniesla večerník. Vypísali sme žiadosť na adresu www.majak-nadeje.eu. Ozvali sa nám. V januári sme sa stretli s členmi tohto združenia. Keď sme sa dozvedeli, čo všetko dávajú deťom, až som sa zasekla a ďakujem  Bohu. Tábory, výlety a strava - trvanlivé potraviny, najstarší syn dostal hneď topánky, bundu, dcéra nádherný kabát. Ani sa nám o tomto nesnívalo.

Ešte raz vďaka všetkým, ktorí majú prebytok vecí a dávajú na charitu. A vďaka tým, ktorí to potom rozdávajú aj tým, ktorí nie sú úplne „úplná rodina“ ..


Som vdova už od 27 rokov. Manžel mi zomrel v roku 2003 na pracovný úraz - kopol ho býk do hlavy - pracoval ako robotník na družstve.

Mám dve deti - 9 ročného Martinka, ktorý je zdravý a 12 ročného Miloša, ktorý je už od 5 rokov autista. Má tretí stupeň autizmu. Navštevuje školu na Vojenskej ulici v Košiciach. Bývame v nájomnom byte. Najviac ma trápi, keď má Miloš nervový záchvat. Vtedy mu neviem pomôcť - len je tlmený tabletkami. Martinko je v podstate kľudný chlapec a pomáha mi v domácnosti.


Žijem sama s tromi deťmi. Manžel od roku 2001 nikde nepracoval a z toho dôvodu bola všetka finančná záťaž iba na mne. V januári 2011 odišiel do Srbska a finančne na deti neprispieva.
Od 9.2.2011 sme v rozvodovom konaní - o deti sa starám sama. Z toho dôvodu mám zvýšené finančné výdavky, nakoľko starší syn v súčasnosti maturuje a podáva si prihláška na vysokú školu.
Ja pracujem v univerzitnej nemocnici ako skladníčka a môj čistý mesačný príjem je 410 €, na deti dostávam daňový bonus vo výške 41€ a detské prídavky 45€.

Z môjho príjmu musím zaplatiť nájomné za byt, v ktorom bývame okolo 200€, platím úver vo výške 57€, sebe a staršiemu synovi zakúpiť mesačník. Aj keď žijeme skromne finančne mi to nevychádza.
Na manžela som podala trestné oznámenie z dôvodu neplatenia výživného.


Som matkou troch detí, ktoré sama vychovávam a živím. Náš jediný príjem je rodičovský príspevok (194,10 Eur) a náhradné výživné (26 Eur na každé dieťa). Táto suma nám sotva postačuje na vyplatenie nájmu, energií a základných mesačných poplatkov.

Nedávno bol nášmu najmladšiemu synovi (3r.) diagnostikovaný autizmus. Toto ochorenie je celoživotné a momentálne si vyžaduje celodennú starostlivosť. Preto som si požiadala o predĺženie materskej dovolenky a takisto o ZŤP-S preukaz, čaká nás ešte veľa vyšetrení, návštevy u logopéda a špeciálnej škôlky. Tiež sa musíme postarať o vitamínové doplnky (omega 3 M.K., vitamín C, D, zinok, vápnik, probiotiká, qoenzýmq 10).

Zistila som, že máme nárok na plienky zdarma, tak som vybavila u neurológa odporúčanie. Deti s autizmom potrebujú vyučovanie - štruktúrované, kde musí byť vymedzený špeciálny priestor na každú činnosť zvlášť - hranie, učenie, jedenie atď. Preto potrebujem byt trošku poprerábať – pozmeniť - čo sa týka nábytku a zakúpiť špeciálne didaktické pomôcky a stolík, na ktorom budeme pracovať.

Po ukončení materskej dovolenky som plánovala nájsť si prácu a zlepšiť príjem, ale moje plány skrížilo toto Adamkove ochorenie. Momentálne všetok voľný čas, ktorého je veľmi málo, venujem zárobku si popri mat. dovolenke - ako napr. opravím nejaké odevy známym, ožehlím ľuďom prádlo a veľa takýchto aktivít, len aby som zlepšila fin. situáciu a mali sme aspoň na základné potraviny a hyg. potreby.


V roku 2008 po nezhodách v manželstve som bola situáciou v akej som sa nachádzala nútená odsťahovať sa aj s deťmi do Krízového centra. Manžel nás opustil a manželstvo bolo rozvedené 17.3.2009. Bola som nezamestnaná a po vážnej chorobe sa mi ťažko hľadalo zamestnanie. Sťahovali sme sa z jedného Krízového centra do druhého. Zamestnanie som si našla v realitnej kancelárii ako maklér. Moja finančná situácia sa však nezlepšila a to z dôvodu, že vo firme som bola hodnotená podľa tvorby zisku. To sa mi zatiaľ nepodarilo, aj napriek môjmu úsiliu. Predaj nehnuteľnosti trvá cca 3 mesiace, ale aj tie si musím formou inzercie zabezpečiť sama. Aj preto žiadam Maják nádeje o finančnú pomoc, lebo nie som schopná uhradiť nájomné, stravu a lieky, ktoré musím užívať doživotne.


Som slobodná matka 3 detí. Mala som aj sociálny byt, ale prišla som o byt nakoľko sme boli týraní. Svoje deti som ochránila - odišla som z môjho bytu a otec tam ostal. Na byte urobil dlh. Ja som nemala z čoho platiť byt, nakoľko som deti mala na SOS v Krízovom centre. Neskôr som si podala žiadosť do Krízového centra. Viem si to vážiť a ďakujem našej vedúcej že nás prijala.

Som zamestnaná v kuchyni od roku 1991. V zariadení Krízového centra podmienky dodržiavam. Pomoc žiadam preto, lebo môj syn má byť operovaný na srdce v Bratislave a budeme tam týždeň. Neviem koľko budem mať tam výdavky čo sa týka cesty a môjho syna a požičať si nemám od koho, preto som sa obrátila na Vás o pomoc.

Za porozumenie Vám ďakujem.

Hľadaj