Číslo účtu

2769833457/0200

IBAN SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.

Očakávaj Pána a buď statočný. Srdce maj silné a drž sa Pána.“
Žalm 27,14

Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.

Rodina 23

Napísal(a): Soňa Vancáková     14.01.2012

Pochádzam z rodiny, kde nás bolo 7 súrodencov. So žiadnym z nich nie som v kontakte a neviem kde žijú. Pamätám sa len pár vecí z detstva. Keď som dovŕšila 7 rokov, vzali nás do diagnostického ústavu na Opatovskej v Košiciach. Odvtedy do svojich 16 rokov som pochodila pár ústavov.
Potom som sa vyučila za krajčírku v Starej Ľubovni. Tam som bola do 18 rokov. Po skončení učňovky som sa zamestnala v Tatrasvite v Košiciach. Po roku som spoznala môjho manžela a zosobášili sme sa.

Pôvodne sme bývali v byte, ktorý mal môj manžel po svojich starých rodičoch. Podvodom nás o ten byt pripravil jeden pán. Od tej doby sa sťahujeme z jedného podnájmu do druhého.
Manžel tak isto nemá rodičov. Do 18 rokov ho vychovávala stará mam. Od svojich 18 rokov študoval na škole v Martine. Pôvodne je vojakom z povolania. V súčasnosti pracuje ako robotník.
Spolu s manželom máme 6 detí. Štyri z nich žijú s nami s spoločnej domácnosti. Býva s nami aj dcéra so svojimi tromi malými deťmi. Žijeme veľmi chudobne. Často nám neostáva ani na základné potraviny.

Rodina 22

Napísal(a): Soňa Vancáková     15.12.2011

Som osamelá matka dvoch dospievajúcich detí - dcéry ( 19 rokov) a syna (16 rokov).
S manželom sme sa ešte v júni r.2008 rozviedli pretože si našiel priateľku na internete. Pred rozvodom sme žili ako šťastná rodinka. Obaja sme pracovali na roľníckom družstve. Ja som ochorela a musela som ísť na niekoľko vážnejších operácií. Do práce som sa nemohla vrátiť, nakoľko mi to lekári neodporúčali, pretože som mala ťažkú prácu. Neustále som si hľadala novú – ľahšiu, ale v tom regióne, kde sme bývali nebolo veľa pracovných možností.

V auguste 2008 sne prišli do KE, kde nám teta zohnala 1izbový byt. Trvalo zopár mesiacov, kým som si našla prácu ako upratovačka v hypermarkete. V tom čase mi veľmi pomáhala moja rodina, aby sme mali na nájom, stravu...

V súčasnosti bývame v 2 izbovom byte, za ktorý platíme 350 eur. Ja pracujem ako pomocná sila v jednej reštaurácií. Tiež som na polovičnom invalidnom Dôchodku. Nezarobím toľko, aby nám to stačilo, ale som rada že máme kde bývať, jesť a deti sú šťastné. Napriek tomu, že o nich otec nejaví záujem od rozvodu a psychicky ich týra, sa im darí dobre. Dcéra úspešne študuje 3. rok na SOŚ odbor služby v CR. Jej známky sú vynikajúce aj napriek tomu, že mala zdravotné problémy (zle znášala rozvod). Syn študuje na SOŠ odbor kuchár a tiež sú jeho výsledky dobré aj keď je dyslektik, dysgrafik. Som na nich hrdá, že zvládajú túto situáciu. Otec im nenapíše ani na narodeniny, meniny či Vianoce. Súd mu určil vyživovaciu povinnosť, ktorú si neplní.

Žijeme od výplaty k výplate, pravdupovediac sa niekedy stáva, že meliem z posledného, aby som im mala dať čo zjesť. Veľmi ma to trápi a snažím sa, aby sa mali lepšie a dúfam, že raz sa naša situácia zlepší. A týmto sa obraciam na Vás.

Dlho som maródovala z vážnych zdravotných dôvodov. Nemohla som ani vyplatiť nájom a majiteľ bytu nám dal čas do konca roka a potom sa budeme musieť odsťahovať, ak nezaplatíme. Budem vďačná za každú pomoc a z hĺbky srdca ďakujem.

Rodina 21

Napísal(a): Soňa Vancáková     18.10.2011

Žijem sama s dvomi dcérami, ktoré majú 16 a 17 rokov.V súčasnosti bývame v Krízovom centre. Som nezamestnaná a poberám dávku v hmotnej núdzi.

S manželom som sa rozviedla - týral mňa aj dcéry. Polámal mi ruku aj  nohu, následkom čoho mám trvalé následky a nemôžem vykonávať prácu, ktorú som robila. Až do úrazu som pracovala 15 rokov v SMZ ako záhradníčka. Teraz som si podala žiadosť o predčasný starobný dôchodok.

Manžel týral fyzicky aj deti. Nemohli sme ani spokojne spať, dievčataá sa nemohli učiť, ani hrať..všetko mu prekážalo. Keď mal vypité bol agresívny a všetko rozbíjal. Podpáli aj garzónku v ktorej sme bývali.
Spávala som s deťmi často von aj po pivniciach - kým sme si nenašli bývanie v Krízovom centre.
Nemám v Košiciach nikoho, na koho sa môžem obrátiť o pomoc. Moji rodičia už nežijú a nemám sa ani komu zdôveriť s mojimi ťažkosťami. Preto sa obraciam na vás s prosbou o pomoc.

Za vašu trpezlivosť a láskavú pomoc vám ďakujem.

Rodina 20

Napísal(a): Soňa Vancáková     17.09.2011

Sme rodina z 5 deťmi.V pestúnskej starostlivosti máme 2 detičky a 3 vlastné, ale sú vlastne všetky naše. Žijeme v 3 izbovom byte. Manžel pracuje v mestskej zeleni ako záhradník, aj to na dobu určitu do decembra 2011. Pred tým bol nezamestnaný - vždy sa mu podarí nájsť prácu len na niekoľko mesiacov za najnižší plat. V mestskej zeleni zarobí 290 eur. Ja som v tomto čase nezamestnaná. Rada by som pracovala, no kvôli deťom ma ťažko chcú niekde zamestnať.

Najstaršie deti majú 14 rokov, ďalšie sú vo veku 9, 5 a 3 roky. Ako rodičia sme na nich hrdí. Naše najstaršie deti majú veľký talent. Od detstva tancujú vo folklórnom súbore, v ktorom sú na nich ako na dobrých tanečníkov veľmi pyšní. V dnešnej dobe aj keď sa rodičia snažia u detí rozvíjať ich talenty nie vždy to ide ľahko. Radi by sme rozvíjali ich talent aj v iných oblastiach a nielen u najstarších detí ale aj u najmladších, no z finančných dôvodov to však nie je možné.Snažíme sa sa žiť od korunky ku korunke. No je to dosť ťažké.
So synom, ktorý ma 9 rokov často navštevujeme alergológa, nakoľko je alergik a astmatik, preto sa snažíme peniažky dávať viac tam kde to je potrebné - na lieky a pod. Rodiny ktoré majú viac detí veľmi dobre vedia, aké je to finančne náročné. Už len samotná škola - to sú neuveriteľné položky. Kto vie možno v budúcnosti školu budú navštevovať iba deti takých rodičov,ktoré si to budú môcť finančne dovoliť. Deti v niekoľkých rodinách sú určite vďačné aj za pomoc od starých rodičov, ktorí sa snažia mladým rodinám a svojím vnukom pokiaľ môžu pomáhať či už finančne alebo skôr pri výchove napr. ak treba deti postrážiť, keď sú ich rodičia v práci. Veľmi by nám to pomohlo, keby sme sa mohli aj my občas spoľahnú ť na dedka alebo na babku, keby sme to niekedy potrebovali - no bohužiaľ na starých rodičov naše deti spomínajú už len v modlitbách a vo svojich spomienkach, nakoľko si ich Pán povolal k sebe.
No ešte sú chválabohu v tomto svete aj ľudia s dobrým srdcom, ktorí sa nám a verím že aj iným rodinám ktoré tiež pomoc potrebujú, snažia pomáhať. Sme veľmi vďační napr. za potraviny aj za šatstvo, ktorými nam pomáhajú. Myslíme na takýchto ľudí vo svojich modlitbách.
VĎAČNÁ RODINA

Rodina 19

Napísal(a): Soňa Vancáková     15.09.2011

Sme päťčlenná, respektívne šesťčlenná rodina. Býva u nás aj kamarát nášho syna. Je z detského domova. Zo začiatku k nám chodil sem tam. Ked mal osemnásť, tak sme s manželom dovolili, aby mohol u nás bývať, kým sa nepostaví na vlastné nohy. To bolo ked sme boli finančne na tom lepšie. Všetko sa nám začalo rúcať, ked manžel prišiel o prácu. Chodí na brigády ked sa naskytnú, ale je to málo. Synovia chodia na SOU -železničné, chlapec skončil SOU - stavebné a pokračuje na dennom štúdiu. Robí si maturitu. Dcéra chodí na základnú školu.

Môj mesačný príjem je 337 - 350 eur. Nájomné je 310 eur plus 42 eur inkaso. Nestačí to ani na nájom. Nie to ešte žiť. Kde je cestovné do škôl, práce, hygiena, strava, oblečenie a dalšie veci. Tak mi ostal dlh na nájomnom. So starostom sme sa dohodli na mesačných splátkach 500eur. Ale taký nemám ani plat.

Odišla mi aj práčka, oprava by stála 70eur a bolo by to len dočasné. Nemám ani na opravu nie to ešte si kúpiť novú.

Bolo by krásne, ak by sa našiel človek, ktorý by nám pomohol nájsť prácu pre manžela, aby sme sa trošku pozbierali. Tažko sa hovorí aké je to ponižujúce, ak musíte prosiť o pomoc. Ked nemáte na základné veci, ktoré sú bežné v dnešnej dobe. Hanbím sa, že nemôžem dať deťom desiatu. Hanbím sa aj v práci, že nemôžem si dovoliť kúpiť ani desiatu.

Rodina 18

Napísal(a): Soňa Vancáková     25.06.2011

Som matkou dvoch detí – 16 ročnej dcéry a 13 ročného syna. Pracujem ako predavačka a žijem s deťmi sama. Odkedy som sa vydala, nemali sme vlastný byt . Manžel bol agresívny alkoholik. Závislosť na alkohole spôsobovala, že nikdy poriadne nepracoval a čo aj zarobil, hneď prepil.

Kvôli tejto ťažkej a dlhotrvajúcej situácií sme sa rozviedli. Teraz naďalej chodím s deťmi po podnájmoch. Z podnájmu do podnájmu chodíme každé dva roky – lebo nie sú na stálo. Sťahovanie tiež stojí peniaze a podnájom je stále drahší...Za terajší platíme 320 eur mesačne. Keď zaplatím nájom, ostanú mi na stravu a základné potreby len stravné lístky v hodnote 60 eur. Na deti sú oveľa väčšie výdavky, ako niekedy.

Dcéra chodí na gymnázium. Deti nikdy neboli na žiadnom tábore, výlete, lyžiarskom, nechodili na obedy v škole...Dcéra má talent na maľovanie, syn na tanec, no nemôžu si tieto talenty dovoliť ďalej rozvíjať kvôli financiám.

Základné veci ako ľadničku, práčku máme – ale to tiež len splácam. V obývačke som nikdy nemala poriadny nábytok, len starší gauč, ktorý zničený po toľkých sťahovaniach. Dcéra má v izbe väčšinou veci po krabiciach. Zvyšok nábytku je tiaž len podarovaný od známych. Každú pomoc si veľmi vážime.

Rodina 17

Napísal(a): Soňa Vancáková     30.05.2011

My sme bývali v prenájme, môj muž a ja a 3 deti. Moji rodičia v rodinnom dome. Jedného dňa moji rodičia volali, aby sme prišli bývať k nim, že pomôžeme finančne, že to bude lepšie a že budeme tam bývať. Tak sme sa presťahovali.

Potom začali problémy, môjho otca prepustili kvôli alkoholu z práce, mamka bola na invalidke a ja som skončila materskú. Manžel pracoval. Nakoniec začali prichádzať upomienky z nebankového subjektu, aby sme sa vysťahovali, že rodičia neplatia pôžičku. A začal problém - ocko nemal príjem, stále pil. My sme ich pôžičku nezvládali platiť - mesačne 300,- EUR. Aj nájom, plyn, nakoľko sme aj my 5 členná rodina.

Ocko ten nátlak nevydržal a spáchal samovraždu. Potom aj my sme museli opustiť dom, nakoľko mamka nebola už vlastníčka. A tak sme ostali na ulici. Teraz bývame s deťmi v krízovom centre dočasne. Mamka u sestry.

Rodina 16

Napísal(a): Soňa Vancáková     06.05.2011

Som matka s tromi deťmi, ktoré sú vo veku 4, 2 rokov a 5 mesačný chlapček. Otec odišiel od nás a ostala som s deťmi sama. Som vyučená cukrárka, mám potravinársku školu a 5 rokov som pracovala v reštaurácii.

Teraz som na materskej a bývam s deťmi v podnájme, ktorý nezvládam platiť, pretože môj príjem za rodičovský príspevok a rodinné prídavky je 256 eur. Za nájom – 1 izbový byt platím 330 eur. S tromi deťmi sa ťažko hľadá podnájom. Málokto nás chce zobrať.. Mám podané žiadosti na krízové centrá pre matky s deťmi, ale všetko je zatiaľ plné.

Bývala som s babkou v byte, ale ochorela. Do poslednej chvíle som sa o ňu starala a opatrovala som ju. Pred rokom zomrela a dedičia predali byt. Musela som odísť.

V súčasnosti sú veľké výdavky na deti, deti rastú a potrebujú oblečenie. Stáva sa, že mi neostanú peniaze ani na hygienické veci. Nemám práčku a veci periem v rukách.
Som vďačná každému, kto mi pomôže posunúť sa dopredu a preklenúť ťažké životné obdobie.

Rodina 15

Napísal(a): Soňa Vancáková     02.05.2011

Som matkou dvoch detí – 16 ročnej dcéry a 13 ročného syna. Pracujem ako predavačka a žijem s deťmi sama. Odkedy som sa vydala, nemali sme vlastný byt . Manžel bol agresívny alkoholik. Závislosť na alkohole spôsobovala, že nikdy poriadne nepracoval a čo aj zarobil, hneď prepil.

Kvôli tejto ťažkej a dlhotrvajúcej situácií sme sa rozviedli. Teraz naďalej chodím s deťmi po podnájmoch. Z podnájmu do podnájmu chodíme každé dva roky – lebo nie sú na stálo. Sťahovanie tiež stojí peniaze a podnájom je stále drahší...Za terajší platíme 320 eur mesačne. Keď zaplatím nájom, ostanú mi na stravu a základné potreby len stravné lístky v hodnote 60 eur. Na deti sú oveľa väčšie výdavky, ako niekedy.

Dcéra chodí na gymnázium. Deti nikdy neboli na žiadnom tábore, výlete, lyžiarskom, nechodili na obedy v škole...Dcéra má talent na maľovanie, syn na tanec, no nemôžu si tieto talenty dovoliť ďalej rozvíjať kvôli financiám.

Základné veci ako ľadničku, práčku máme – ale to tiež len splácam. V obývačke som nikdy nemala poriadny nábytok, len starší gauč, ktorý zničený po toľkých sťahovaniach. Dcéra má v izbe väčšinou veci po krabiciach. Zvyšok nábytku je tiaž len podarovaný od známych. Každú pomoc si veľmi vážime.

Rodina 14

Napísal(a): Soňa Vancáková     14.04.2011

Bývam v podnájme v dvojizbovom byte s tromi deťmi. Najstaršia dcéra tento rok maturuje a má podanú prihlášku na Veterinu. Syn je prvák na strednej škole a učí sa za pomocného kuchára. Má diagnózu ADHD – mala som s ním veľké problémy, ale už je to lepšie. Ja som na materskej s najmladším synom, ktorý má rok a pol.

S manželom sme v rozvodovom konaní. Je živnostník a prácu mal dobre zaplatenú. Tešila som sa, že vyplatíme pôžičky, ktoré zobral na auto a iné veci. Manžel však narobil veľa dlhov a pôžičky nesplácal.

Kvôli psychickému týraniu mňa a starších detí, aj kvôli nezáujmu pliť dlhy sme v rozvodovom konaní.

Môj súčasný príjem je dosť nízky. Žijeme len z materskej a prídavkov na deti. Splácam pôžičky, na ktoré mám exekúciu.