Číslo účtu

2769833457/0200

IBAN SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.

„Až v nebi sa dozvieme čo sme dlžní chudobným za to, že nám pomohli lepšie milovať Boha.“
Matka Tereza

Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.

Rodina 44

Napísal(a): Soňa Vancáková     12.03.2013

Mám 37 rokov a 9 ročného syna. Momentálne bývame Zariadení núdzového bývania na Adlerovej ulici v Košiciach.

Teraz som nezamestnaná, som evidovaná na ÚP, som poberateľkou dávok v hmotnej núdzi. Môj príjem pozostáva z náhradného výživného, prídavku na dieťa v hmotnej núdzi. Tento príjem nepresahuje ani 150 eur. Dala som žiadosť na zvýšenie výživného. Rozsudok nie je právoplatný. Otec sa o dieťa nezaujíma, pracuje dlhodobo v zahraničí. Uprednostňuje nezávislý život. Dieťa je mu skôr na príťaž.

Prácu si aktívne hľadám, posielam životopisy, som evidovaná v pracovných agentúrach. Keďže som samo živiteľ , nemôžem si dovoliť pracovať na zmeny. Takže látam, plátam ako sa dá. Ešte minulý rok som prácu mala. Pracovala som ako marketingový pracovník. Zmluvu som mala na polovičný úväzok. Od januára sme mali pracovať na úplný úväzok, avšak majiteľ nám ešte v decembri oznámil, že bude rušiť firmu a tak sme dali výpoveď. Konečne som si myslela, že sa naša situácia konečne pohne k lepšiemu , že sa dostaneme aj sociálnemu bytu.

Medzitým som pracovala na dohody v rôznych pracovných pozíciách. Pracovala som aj v Rybe, no túto prácu som musela nechať zo zdravotných dôvodov.

Momentálne som v takej finančnej tiesni, že keď zaplatím nájom ostane mi polovica, okolo 70 eur. Máme čo robiť, aby sme vyšli do ďalšieho mesiaca. Každý mesiac potrebujeme dobíjať čipové karty, zabezpečiť synovi desiatu, zabezpečiť základné potreby. Je to ťažké.

Aspoň, že syn mi robí radosť. Od prvého ročníka je vyznamenaný. Teším sa že je taký šikovný. Trápi ma že mu neviem zabezpečiť vlastné bývanie. No na druhej strane uvedomujem, že niektorí ľudia sú na tom horšie.

Budem Vám vďačná za akúkoľvek formu pomoci.

Rodina 42

Napísal(a): Soňa Vancáková     26.12.2012

Keď som skončila strednú školu začala som hneď pracovať. Potom som sa vydala a mala deti . Začali sme si opravovať starý domček, takže peniaze bolo treba a tak som si popri práci našla ešte ďalšiu robotu.

Ťahala som to takto niekoľko rokov. Bola som fyzicky a psychicky veľmi unavená. Začala som chudnúť. Našla som si hrčku tak som išla k lekárovi. Nasledovali vyšetrenia. Bola to rakovina prsníka. Mala som 36 rokov. Nasledovalo 8 cyklov chemoterapie, operácia a nakoniec ožarovanie.
Keď som sa z toho dostala, našla som si ľahšiu prácu a začala som pracovať. Ale netrvalo to dlho, zase som bola slabá a unavená. Nasledovalo chodenie po lekároch a zlá správa – recidíva. Vyoperovali mi metastázu z hrudníka a nasledovali ďalšie vyšetrenia a znovu liečba na onkológii. Mám metastázy v kostiach a pečeni – najnovšie výsledky.

Rodina 41

Napísal(a): Soňa Vancáková     26.12.2012

Onkologickou pacientkou som sa stala pred 3 rokmi. Liečba bola ťažká a veľmi náročná – 8 dávok chemoterapie, transplantácia vlastných kmeňových buniek. Liečba trvala asi 1 rok, 4x som absolvovala PET vyšetrenie, keďže mi hrozil možný relaps.

No počas som začala mať veľké problémy s manželom. Prišiel na rad rozvod, sťahovanie. Bolo to veľmi ťažké. Ostala som sama s dcérou. Mám úžasnú rodinu, ktorá mi so všetkým pomáhala. Teraz bývame s dcérou v 1 izbovom byte, máme pokoj, kľud – to je to čo najviac potrebujem. Snažím sa so všetkých síl vynahradiť, dávať a pomáhať svojej dcére ktorá ma potrebuje. Študuje na OA Watsonova 4. ročník, rada by išla študovať na vysokú školu. Veľmi dobre sa učí , má certifikát z anglického jazyka – zatiaľ len ústnu skúšku. Nedávno robila aj z písomnej časti, má štátnu skúšku z písania na počítači a korešpondencie.Momentálne máme väčšie výdaje spojené s jej štúdiom, mojimi liekmi.Veľmi pekne ďakujeme za akúkoľvek pomoc.                    
 
 

Rodina 40

Napísal(a): Soňa Vancáková     29.10.2012

Som matka piatich maloletých detí. Trvalé bydlisko máme na Luníku IX, no od roku 1998 sme bývali v podnájmoch. Z trvalého bydliska sme sa odsťahovali kvôli švábom, ktoré sa tam rozmnožili, vypínali nám elektrinu a niekedy aj vodu. Nemohla som tam dať vhodné podmienky svojím deťom. Nikdy som žiaden byt ani dom nevlastnila. Podnájom som platila z príjmu môjho bývalého priateľa (otca detí). Po čase začali problémy - prestal zarábať, začal piť a robil si týždenné výlety s kamarátmi. Vzhľadom na to, že ja som vyrastala v rodine, kde otec často pil a bil moju mamu, nechcela som, aby niečo také zažili aj moje deti. Preto som sa s priateľom rozišla.

Bývala som v podnájmoch s kamarátkami a naposledy aj s mamou. Potom prišla moja sestra, ktorá bola tehotná a so spoločného podnájmu som musela odísť. Mala som dva týždne na to, aby som našla nové bývanie. Keďže si podnájom sama zaplatiť nemôžem, skúsili sme Krízové centrum. Do Krízového centra nás zobrali. Bývame tu už jeden rok. O rok sa vysťahujeme aj z tade a neviem, kam pôjdeme. Keďže deti vychovávam sama, poberáme len hmotnú núdzu, tak podnájom nezoženieme. Skúsime iné Krízové centrum. Pre pokojný a šťastný život svojich detí urobím všetko, čo bude v mojich silách. Ďakujem.
 
 

Rodina 39

Napísal(a): Soňa Vancáková     29.10.2012

Po rozvode som odišla bývať k rodičom. Bývala som s nimi asi 1rok. Po ich smrti som si s dcérou našla podnájom - veľmi výhodná ponuka, ktorú som vládala splácať, pokiaľ som bola na invalidnom dôchodku. Ale invalidný dôchodok mi zamietli a teraz s dcérou, ktorá navštevuje posledný ročník na Obchodnej akadémií a ja som na úrade práce. Nezvládam finančne splácať nájomné, ktoré je 198 Eur. Obávam sa toho, že majiteľ mi zruší podnájom. Preto som požiadala Maják nádeje o pomoc. Moja situácia sa za 3 mesiace zmenila na toľko, že som požiadala obnovenie invalidného dôchodku. Som vďačná Majáku nádeje za pomoc, ktorú neviem ani opísať. Ďakujem všetkým, ktorí mi umožnia bývať dôstojne, kým si sama nebudem môcť pomôcť cez invalidný dôchodok. Ešte raz ďakujem.

Rodina 38

Napísal(a): Soňa Vancáková     29.10.2012

Skôr ako začnem tento príbeh, chcem poďakovať všetkým ľuďom s dobrým srdcom. Sme ako každá rodina napriek prekážkam a osudu ktoré trápia a bolia. Som rada že mám chápavého manžela a dve skvelé dcéry 10 a 12 ročné, sú mojím všetkým.

Snáď začnem manželom. Vyrastal v detskom domove od svojich ž rokov pre omyl svojej mami, pretože ho počala s rómom. Jeho detstvo nebolo ľahké vždy sa musel pretĺkať životom sám. Otec ho bil. Ako dieťa sa zajakával a bol bitý viac ako sýty. Nerád na to spomína. Snaží sa ako sa len dá. Je smutné že o odchovancov Detského domova sa po dovŕšení 18 rokov nikto nezaujíma. Býval u kamarátov v azylovom dome a všade kde sa dalo prežiť. Neskôr u mojich rodičov so mnou. Až po desiatich rokoch dostal od magistrátu sociálny byt, to už sme mali dcérku - vtedy mala dva roky. V tom byte sme bývali päť rokov, boli sme tam šťastní a spokojní ,až kým manžel neprišiel o prácu a už to šlo dolu vodou – zobrali nám byt bez náhrady ubytovania. Útočisko sme hľadali všade, aj u mojich rodičov, no márne - aj oni sa dostali do problémov - ostali sme aj s nimi na ulici.

Moji rodičia a dve sestry, chceli vymeniť náš jeden a pol izbový byt za garsónku, ale ich oklamali a nedostali ani byt ani peniaze -,dodnes súd mlčí a nikto nič o tom nevie a nič sa do dnešného dňa neposunulo. Môj otec už nie je medzi nami. Mama je už stará, chorá a zúfalá, no je so sestrami všade tam, kde sa podarí bývať a prežívať.

Teraz znova bývame v podnájme, len sa bojím už toľkých sťahovaní – nadobudneme niečo a znovu nemáme nič. Bez peňazí, bez práce a bez strechy nad hlavou, snažíme sa ako vieme. Medzi časom sa mi narodila aj druhá dcérka - to je naše slniečko – neviem, ako by som teraz bez nich dokázala žiť, sú môj život aj keď im nemôžem dopriať všetko.

Bývali sme už snáď všade, dokonca jeden čas aj na Luníku IX, ale bez vody a elektriny sa žiť nedá, ako normálny človek. To nie - až tak klesnúť nedokážem. Chcem ešte raz poďakovať ľuďom, ktorí vedia pomôcť s ošatením, potravinami, maličkosťami - pre nás aj pre deti - veľmi nám to pomôže. Boh nám pomáhaj všetkým ľuďom dobrej vôle. ĎAKUJEME!

Rodina 37

Napísal(a): Soňa Vancáková     23.05.2012

Mám ukončenú Obchodnú s maturitou. Som matka 5 detí. Momentálne som v rozvodovom konaní som na MD som samo živiteľka. Bývame v Krízovom centre na Adlerovej 4. Všetky deti mám školopovinné. Kým som na MD nemám žiadne vymoženosti na príspevky na deti z Úradu práce, ani sociálnu výpomoc. Môj mesačný príjem je 250 eur. Z toho potrebujem zaplatiť nájom, škôlku, školské poplatky, stravu...Deti potrebujú nejaké ovocie, veci na oblečenie... rastú. Nevychádza mi to, aby som to všetko zaplatila. Mám malého škôlkára a vysvetliť mu že nemám, je ťažké. Staršie deti to už vedia pochopiť. S výživným na deti mi ich otec neprispieva, ani nejaví o nich žiaden záujem.

Rodina 36

Napísal(a): Soňa Vancáková     23.05.2012

Po rozvode so 4 deťmi som sa pretĺkala životom sama. Keďže ma nikto nechcel zamestnať, našla som si prácu na živnosť. Zárobok bol fajn cca 1000 eur , vyšlo na podnájom, na školu, družiny, stravu v škole, mobily, notebook. Ostávalo mi 200 eur na stravu, oblečenie dali známi, kolegovia...

Lenže aj keď sa hovorí, že 2x do tej istej rieky nevstúpiš, život je krutý. Priateľ, ktorý spočiatku bol zábavný a vedel uživiť sám sa zmenil. Otehotnela som a nechala som si bábätko. Svedomie mi nedovolilo ísť na potrat. Od júla to bolo hrozné, narodil sa malý Alex. Otec sa zmohol len na to, že podpísal otcovstvo a oslavoval... Kočiarik som kúpila, aj fusak malému aj výbavu. V septembri ocko doniesol oblečenie. Dooslavoval v októbri a o 3 dni začal zas s alkoholom. V novembri za pomoci priateľov som ho vyhodila s policajtmi z bytu. Teraz som sama s piatimi deťmi a prijímam 400 eur. Ale bez alkoholu, bez internetu a s dlhmi.

V decembri 2011 mi sestra priniesla večerník. Vypísali sme žiadosť na adresu www.majak-nadeje.eu. Ozvali sa nám. V januári sme sa stretli s členmi tohto združenia. Keď sme sa dozvedeli, čo všetko dávajú deťom, až som sa zasekla a ďakujem  Bohu. Tábory, výlety a strava - trvanlivé potraviny, najstarší syn dostal hneď topánky, bundu, dcéra nádherný kabát. Ani sa nám o tomto nesnívalo.

Ešte raz vďaka všetkým, ktorí majú prebytok vecí a dávajú na charitu. A vďaka tým, ktorí to potom rozdávajú aj tým, ktorí nie sú úplne „úplná rodina“ ..

Rodina 35

Napísal(a): Soňa Vancáková     23.05.2012

Som vdova už od 27 rokov. Manžel mi zomrel v roku 2003 na pracovný úraz - kopol ho býk do hlavy - pracoval ako robotník na družstve.

Mám dve deti - 9 ročného Martinka, ktorý je zdravý a 12 ročného Miloša, ktorý je už od 5 rokov autista. Má tretí stupeň autizmu. Navštevuje školu na Vojenskej ulici v Košiciach. Bývame v nájomnom byte. Najviac ma trápi, keď má Miloš nervový záchvat. Vtedy mu neviem pomôcť - len je tlmený tabletkami. Martinko je v podstate kľudný chlapec a pomáha mi v domácnosti.

Rodina 34

Napísal(a): Soňa Vancáková     23.05.2012

Žijem sama s tromi deťmi. Manžel od roku 2001 nikde nepracoval a z toho dôvodu bola všetka finančná záťaž iba na mne. V januári 2011 odišiel do Srbska a finančne na deti neprispieva.
Od 9.2.2011 sme v rozvodovom konaní - o deti sa starám sama. Z toho dôvodu mám zvýšené finančné výdavky, nakoľko starší syn v súčasnosti maturuje a podáva si prihláška na vysokú školu.
Ja pracujem v univerzitnej nemocnici ako skladníčka a môj čistý mesačný príjem je 410 €, na deti dostávam daňový bonus vo výške 41€ a detské prídavky 45€.

Z môjho príjmu musím zaplatiť nájomné za byt, v ktorom bývame okolo 200€, platím úver vo výške 57€, sebe a staršiemu synovi zakúpiť mesačník. Aj keď žijeme skromne finančne mi to nevychádza.
Na manžela som podala trestné oznámenie z dôvodu neplatenia výživného.