Číslo účtu:

2769833457/0200
IBAN:
SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.


„Rozdávať často a veľa. Vedieť, že sa niekomu ľahšie dýcha, pretože ste žili. To je úspech.“
R.W.Emerson

Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.


Som slobodná matka 8-ročnej dcéry. Spolu so svojou školopovinnou dcérou bývam u svojej matky, ktorá je ZŤP, a ktorej robím opatrovateľku. Jej zdravotný stav je už natoľko vážny, že už vyžaduje 24-hodinovú opateru. Naše finančné problémy nás doviedli do zúfalej situácie, preto sa obraciame na Vás s prosbou o pomoc.

Do týchto problémov sme sa dostali zhruba pred dvoma rokmi, a to odchodom môjho priateľa a otca mojej dcéry zo spoločnej domácnosti, čím sme prišli o jeho mesačný príjem. Tým pádom sme už nezvládali splácať pôžičky, ktoré si zobrala moja mama, keďže jeho príjem nám dosť pomáhal.

Približne v čase odchodu priateľa sa zhoršil aj zdravotný stav mojej mamy, a tak som bola nútená sa o ňu postarať ja, keďže súrodenci žijú mimo Košíc a majú tiež svoje problémy. Od tej doby žijeme z dvoch príjmov, a to z matkinho dôchodku a môjho príspevku za opatrovanie.

Matkin dôchodok činí 278,70 €, z ktorého vždy najprv poctivo vyplatím napožičiavané peniaze od susedov (cca 100 €). Keď sa mi podarí, ak nenastanú nepredvídané udalosti (zhoršený stav matky, mojej dcéry a pod.), tak vyplatím nejakú exekučnú splátku, keďže matke hrozí exekučné konanie. Z dôchodku taktiež vyberám a uhrádzam matkine lieky a zdravotnícke potreby. Zo sumy čo zostane, nakúpim potraviny a hygienické potreby a snažíme sa prežiť do 12-tého, kedy dostávam výživné na dcéru 100 €.

Z výživného hneď vyplatím 32 € za televíziu a internet, aby som sa vyhla pokute, keby nás odpojili za neskorú úhradu, pretože každé euro nám potom chýba. Z tých peňazí, čo mi zostanú, dokúpim zásoby, najmä potraviny, ktoré idú hlavne na matkinu sprísnenú diétu, keďže je, okrem iného, diabetička ťažkého stupňa.

Okolo 18-tého v mesiaci mi prichádza z ÚPSVaR opatrovateľský príspevok za opatrovanie mamky v sume 220,50 €. Z tohto príspevku vyplatím nájom a inkaso, čo činí dokopy 210 €.

Matka takisto v tom čase z ÚPSVaR dostáva peňažný príspevok na prepravu v sume 51,48 €. Zo zvyšku, čo nám zostáva (cca 60 €) musíme prežiť do ďalšieho matkinho dôchodku. Čo sa v skutočnosti ale nedá, a tak sme stále v tom istom kolobehu, že si požičiavame od susedov, aby sme mohli prežiť.

Naša situácia je naozaj neúnosná a zúfalá a boli by sme veľmi vďačné za akúkoľvek Vašu pomoc. Ďakujeme



Sme rodinka s 5 deťmi. Sme v hmotnej núdzi, spolu poberáme len 206,- eur mesačne. V roku 2011 sme odišli bývať do sociálneho zariadenia pre matky s deťmi. Bývala som tam s 5 mojimi deťmi bez manžela, ktorý bol v ten čas vo výkone trestu na dobu 9 mesiacov.

V apríi 2011 som bohužiaľ musela nastúpiť do výkonu trestu aj ja na dobu 16 mesiacov. Spolu s vedúcou sociálneho zariadenia sme hľadali riešenie, kde by sme na tú dobu mohli umiestniť naše deti tak, aby boli spolu, nakoľko ich chceli rozdeliť do dvoch detských domovov. Vďaka pani vedúcej sociálneho zariadenia sme vybavili, že ich nechali spolu v detskom domove v našej dedinke, kde nemuseli meniť školu a ani kamarátov. Veľmi nám to pomohlo, keďže pri našich deťoch ostali všetci, ktorí pri nás boli aj v sociálnom zariadení. Spoločnými silami sme to zvládli a vydržali až kým som sa nevrátila k nim.

Hneď po ukončení môjho trestu odňatia slobody sme šli na súd, kde nám zverili naše deti spoločne s manželom do našej starostlivosti. Začali sme hľadať podnájom, kde by sme mohli byť spolu, nakoľko v sociálnom zariadení boli len matky s deťmi bez manželov. V roku 2013 sa nám podarilo vybaviť podnájom, kde bývame doteraz. Nie je to ľahké, keď zaplatiť 400,- eur mesačne nájomné nemáme z čoho. Z dávky, ktorú poberáme sa to nedá, ale vďaka našim známym, ktorí nám pomôžu, sa to snažíme zvládnuť. No stále sa to nedá zvládnuť. Manžel je bez práce, a to je pre nás ešte ťažšie.

 Preto by sme Vás chceli poprosiť o akúkoľvek pomoc pre nás a naše deti, ktoré si vo svojom živote vytrpeli už dosť. Je nám ťažko, že im nedokážeme dať aspoň polovicu z toho, čo majú ich kamaráti. Za všetko Vám zo srdca ďakujeme.



Chcem Vás poprosiť o pomoc. Nikdy som nebola bohatá, ale vedela som ako-tak vyžiť a aj ušetriť nejaký ten cent. Ale ako som ovdovela, tak sa nám žilo ťažšie. Mám 3 synov. Jeden žije v Čechách, má veľké zdravotné problémy už od mala. Druhý mi nevie pomôcť, nakoľko má dvoch synov a hypotéku.

Tretí syn, ktorý žije so svojím synčekom u mňa, je bez práce. Pokiaľ pracoval, tak mi pomáhal. Sám je z toho nervózny, že sme na tom tak, ako sme. Ja som mu za veľa vďačná, a si ako nikto vážim, že mi už ako študent popri strednej škole pomáhal finančne prostredníctvom brigád. Musel stíhať školu aj brigádu. Otec (môj manžel) sa mu v roku 2002 obesil doma. Jedine on mi bol nápomocný, a preto chcem mu aj ja nejako pomôcť, veď má malého synčeka, ktorý nechcem, aby pociťoval nedostatok niečoho. Stačí, že sme to pri nebohom manželovi pociťovali my, tak by som to veľmi chcela obrátiť k dobrému, veď si to zaslúžia obaja.

Našla som si brigádu, ale začala som mať zdravotné problémy, ešte pracujem.

Bývame v podnájme, za ktorý platíme 280,- eur. Ja mám invalidný dôchodok 410,- eur. Platím exekúcie 70,- eur. Financie idú aj na stravu, hygienu, lieky, oblečenie, niekedy niečo treba dokúpiť či opraviť. Niektoré šeky nemám uhradené z dôvodu, že sme potrebovali rýchlo nakúpiť školské potreby, oblečenie do školy aj vlastnú posteľ pre malého. Nič z toho neľutujem, lebo oni dvaja (syn a vnuk) sú môj život, hoc som onkologička a mám aj iné diagnózy už roky.



Žijem sama s dvoma deťmi vo veku 11 a 5 rokov v krízovom centre. Predtým som bývala v podnájmoch, ktoré som si zvládala platiť, pretože som mala prácu, o ktorú som prišla z dôvodu, že mi vzali vodičský preukaz za prekročenie rýchlosti.

Momentálne sa snažím nájsť si prácu či brigádu, čo je pomerne ťažké, nakoľko som matkou a nemám nikoho, kto by mi pomohol strážiť deti, kým by som bola v práci.

Takže kým bývam v krízovom centre, dosť ma blokujú pravidlá a podmienky krízového centra.

Mojím cieľom je dostať sa späť k vodičskému preukazu a normálnemu bývaniu, aby som mohla, tak ako viem, fungovať a živiť riadne rodinu.



S manželom sa staráme o 2 deti. Dcéra má 14 rokov a je v 9. ročníku, syn má 8 rokov a je v 3. ročníku. Syn má neurologické problémy, z ktorých je problém s čítaním a písaním. Treba sa mu viac venovať. Som nezamestnaná 3 mesiace, poberám hmotnú núdzu. Manžel pracuje momentálne len na dohodu a ja som teraz v 3. mesiaci. Do práce ma nikde nezoberú. Starám sa aj o svoju mamu, ktorá má menšie zdravotné problémy s pribúdajúcim vekom. Sme vo finančnej tiesni, preto som sa rozhodla požiadať vašu organizáciu Maják nádeje o pomoc.


Mala som zdravého predčasne narodeného synčeka. Narodil sa v 31. týždni v Budapešti, kde sme žili.Pri narodení mal 1480 gramov. Všetko prebiehalo v poriadku. Až do prvého očkovania dňa 20. novembra, išlo o Bcg očkovanie. Sedem hodín na to dostal hnisavé hnačky, ktoré pretrvávajú do dnes. Bohužiaľ som nepoznala očkovania, a podľa maďarských zákonov bez predchodzích vyšetrení bol masívne zaočkovaný v 2., 3.,  a 4. mesiaci. Keď bol zaočkovaný v druhom mesiaci, tak deň po očkovani dostal SIDS – náhle úmrtie dieťaťa. Sama som sa ho snažila oživiť. Nakoniec sa mi to podarilo. Na to o týždeň dostal zápal horných aj dolných dýchacích ciest a skončil na antibiotikách. Po ďalšom očkovaní v treťom mesiaci začal mať ukrutné bolesti hlavy a brucha. Stále plakal, mal encefalitický plač. Po poslednom očkovaní v štvrtom mesiaci prestal mať chuť do jedla. Sťažovala som sa lekárom, odbili ma slovami: "to je normálne". Tri mesiace po poslednom očkovaní sa syn začal dusiť, dostal astmaticky záchvat. Akútne mu dali lieky, a tým to bolo vybavené. Keď som žiadala o ďalšie vyšetrenia, že sa syn dusí, lekárka ma odbila bez žiadnych vyšetrení s tým, že ma alergiu na mlieko. Namiesto odporúčacieho papierika k odborníkovi, som dostala recept na bezlaktózove mlieko. A vtedy syn mlieko už nepil. Začal sa mu prejavovať autizmus. Na to, že sa dieťa postaví len preto, aby sa hodilo o zem, alebo keď vrieskal pri pohladkaní, alebo že v doprave sme nedokázali cestovať, nám bolo povedané: "on vyrastie". Keď som žiadala o papier na neurológiu a psychológiu, tak mi ich nedali. Keďže som nedovolila ďalej očkovať syna, hlavne nie na MMR (lebo ja som katastrofálne doplatila na očkovanie), tak v novembri ma nahlásili na sociálku. Žiadala som o podrobné vyšetrenie syna, no bolo mi povedané, že očkovať sa musí, a žiadne vyšetrenie nemá zmysel pred očkovaním. V decembri som obdržala list zo sociálky, kde bolo napísané, že keď nedám dieťa zaočkovať, tak mi ho zoberú a zaočkujú a o mesiac mi ho vrátia späť. Vtedy som dostala infarkt. Na nohách som ho vychodila. Potom som povedala, že dosť.

Prišli sme na Slovensko, najprv so 6-mesačnou dcérkou a v januári prišiel aj syn s mužom. Mužovi som našla prácu, do júna pracoval. Keďže zastupoval dôchodkyňu na PN, tak ho bez ohlásenia vyhodili. Začala som pracovať ja, no môj zdravotný stav sa po 6 dňoch zhoršil o 30%. Musela som prestať pracovať. Potom sa začal kruh chodenie od lekára k lekárovi. Po prvej neurologickej poradni sme dostali prvé odpovede: autizmus, poškodenie vývinu, poškodenie reči. Postupne mu diagnostikovali astmu, komplexný imundeficit, pankreopatiu s dysfunkciou, histaminovú intoleranciu, atď.

Podľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže na dcéru poberám rodičovský príspevok, tak nemáme nárok na hmotnú núdzu, ani na žiadny iný príspevok. Od septembra musí chodiť do špeciálnej škôlky pre autistov, no ani na škôlku nám nedali príspevok. Bývame v podnájme, odkiaľ každú sekundu nás môže majiteľ vyhodiť. Žijeme v strachu, čo prinesie zajtrajší deň. Jediný príjem je môj rodičovský 250€, ktoré hneď ako dôjdú, tak vidím len v sms-ke, lebo okamžite putujú na účet majiteľa bytu. Muž je brašniar, tak on vyrába veci a ja ich predávam. Keď si nájdem jednodňovú brigádu, tak vtedy sme radi, že môžeme kúpiť jedlo a vyplatiť lieky.

Sme 4-členná rodina. Muž nemôže ísť pracovať, lebo chodí pre syna do škôlky, porpípade s ním chodí k lekárom na vyšetrenia. Ja sama nemôžem pracovať, lebo mám ešte menšiu dcérku. Nemáme pomoc, sami sme pre seba. Syna neuvládzem uniesť, on nevládze chodiť, takže cestuje na rukách otca. Ja mám artrózu v kolene, výrastky a zrasty v chrbtici, mám stále bolesti, a tiež tachykardiu a astmu. No sama na seba nemám čas, aby som sa dala vyšetriť, lebo stále je niečo v programe. Mám hrčky po celom tele - lekár sa obáva, že je to rakovina.

Pre nás veľkou pomocou by boli plienky pre syna, potraviny a drogéria do domácnosti. Z finančnej pomoci by sme platili lieky a škôlku. Za každú pomoc budeme vďační.



Som matka s dvoma deťmi a žijem skromne v sociálnom byte. Niekedy je situácia taká, že sa prebíjame životom, nakoľko platím nájom a nič mi nezostáva, no niekedy sa stane, že mi ostane 10 ,€. Niekedy som hore a niekedy dole,  tak ako mi to život nadelil. Aj keď ja som nemala životné šťastie.  Najväčšie trápenie je, že stále treba niečo platiť, aj keď už nemáte z čoho, pretože nemáte na zaplatenie, ale musíte to zaplatiť... Niektorí to vedia pochopiť, ale sú aj takí, čo vás pochopiť nevedia.

 Mám krásne dve deti, pre ktoré musím žiť. Jedna už chodí do školy a jedna ešte len pôjde do prvej triedy. Už teraz sa bojím, čo koľko bude stáť a ani si to nechcem radšej predstaviť.  Je pravda, že niekedy by som im aj chcela nakúpiť veci, ale nemám z čoho. Už si nepamätám, kedy som im naposledy niečo kúpila.



Ani neviem, ako začať. Bývali sme v neďaleko Košíc 30 rokov v družstevnom dome, z ktorého nás nový majiteľ vysťahoval s rodinou. Mama, otec, súrodenci – všetci sme boli nútení nájsť si podnájmy. Do domu som investoval požičané peniaze z pôžičiek, ktoré už nedokážem splácať. Pokiaľ som pracoval ja aj moja priateľka, tak sa to dalo zvládnuť. Teraz bývame ja, priateľka a naša dcérka v prenajatom byte, za ktorý platíme 439 eur. Keď sme boli zamestnaní, dalo sa to zvládnuť, no priateľku po ukončení materskej dovolenky prepustili z práce, mňa po PN následne tiež prepustili z práce kvôli zdravotným problémom. Priateľka po prepustení z práce poberala 6 mesiacov 50% z platu, no dávka v nezamestnanosti skončila v marci, a teraz sme obaja v hmotnej núdzi. Ja poberám 61 eur a priateľka podala žiadosť o hmotnú núdzu. Do 20.4. máme vyplatiť nájomné 439 eur a ja mám 61 eur. Potrebujeme veľmi pomôcť. Prácu si hľadáme, no zatiaľ bez úspechu. Nemáme vôbec na stravu, na nájomné, proste na nič. S dcérou chodím denne k mojim rodičom, aby sa najedla aspoň ona. Oslovil som arcidiecéznu charitu, kde mi poskytli potraviny (1 kg cukru, 2 kg múky, sáčkové polievky). Sme zúfalí, ja ako otec rodiny som zlyhal, strácam chuť do života. Čo sa dalo som predal, aby sme ako tak platili nájomné a mali strechu nad hlavou. No už nemám ani čo predať. Stratil som všetkých kamarátov, od ktorých som si požičal peniaze na prácu v zahraničí, kde ma oklamali a vrátil som sa stopom zo Španielska. Nemám síl viac bojovať. Keby to bolo možné, urobím čokoľvek pre svoju dcérku, nech jej zabezpečím to, čo potrebuje. V marci nám skončila nájomná zmluva a majiteľ nám ju nepredĺži, keď nevyplatíme nájomné do 20.4. Nemám chuť žiť, keď si pomyslím, že by sme mali byť na ulici, že stratím dcérku, rodinu. Nemáme kám ísť, čo jesť, čo si obliecť...prosím, pomôžte nám.


Som osamelá matka a mám 1 dieťa vo veku 20 mesiacov.  Do Košíc som sa presťahovala  z utajeného krízového centra do podnájmu. Prisťahovali sme sa iba s najnutnejšími vecami, nakoľko som nemala možnosť si priviesť veci autom. Rodina auto nevlastní.  Adresu Majáku nádeje som našla na internete.

Sestra mi pomôcť nemôže, nakoľko má 3 deti. Na úspore mi nedajú žiadnu výpomoc, nakoľko poberám rodičovský príspevok 203 eur a k tomu poberám rodinné prídavky vo výške 23 eur.  To je môj celý príjem. Za jednu izbu v podnájme platím 150 eur aj s dieťaťom. Internet v byte nemám.

Týmto vás prosím o nejaký druh pomoci, či už finančný, potravinovú pomoc, respektíve oblečenie pre moje dieťa  a aj pre mňa. Budem vďačná za akýkoľvek druh pomoci.



Prechodný pobyt mám v krízovom centre, kde bývam bez syna, ktorý má týral. Potrebujem oblečenie a potraviny. To je všetko. Bola by som rada, ak by ste mi mohli pomôcť. Pracujem ako pomocná sila v kuchyni. Žijem sama a potrebujem pomoc na nový začiatok.

Hľadaj