Číslo účtu

2769833457/0200

IBAN SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.

„Keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých.“
Lk 14,13

Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.

Rodina 76

Napísal(a): Soňa Vancáková     19.02.2016

Som slobodná matka – mám jedného syna a čakám bábätko. Syn chodí do školy. Teraz bývam v krízovom centre a potrebovala by som pomoc. Môj synček vyrástol v nedobrých podmienkach a chcela by som, aby to už takto nebolo. Mám rodičov, ktorí sú na tom tak isto, že sú v podnájme a neostáva im, tak mi nemôžu pomôcť.

Rodina 75

Napísal(a): Soňa Vancáková     19.02.2016

Mám dve deti – syna a dcéru. Dcéra je už dospelá, syn má 10 rokov a chodí do školy. Bývame v krízovom centre, nakoľko si nemôžem dovoliť svoje vlastné bývanie. Sociálne dávky mi zastavili. Žijem z mesiaca na mesiac. Niekedy nemôžem dať synovi desiatu ani zaplatiť nájom. Len tak - tak  žijem. Dcéra mi niekedy pomáha finančne, ale veľmi od nej nechcem brať, lebo má malé deti, ktoré potrebujú viac ako ja.

Rodina 74

Napísal(a): Soňa Vancáková     19.02.2016

 Počas manželstva som bývala na sídlisku. O byt som prišla pre neplatenie nájomného, ale už s bývalým manželom, som totiž rozvedená. Ostali mi dve dcéry a jeden syn. Tohto času sú to už dospelé deti. Dostali sme náhradný byt v Kostoľanoch – 10 km od Košíc. Samozrejme aj s bývalým manželom. Z bytu som bola nútená odísť aj s deťmi do krízového centra kvôli týraniu manželom. Po smrti mojej matky som sa presťahovala s deťmi do rodičovského domu.  V rodičovskom dome bývam aj so svojou sestrou, ktorá je slobodná. Moje náklady na nájomné sa zvýšili, pretože platím aj za svoje dcéry, ktoré sú choré (a kvôli ťažkému postihnutiu aj nezamestnané). Jedna dcéra je mentálne  postihnutá a druhá psychicky chorá. Môj príjem spočíva v sume 245 eur. Nájomné platím 145 eur, plus mám splátky 70 €, pôžičky, DP Košice,  takže mi ostane 75 eur mesačne pre tri osoby. Som diabetička, alergička, astmatička, potrebujem peniaze na lieky. Byt je dosť zničený, nakoľko je starý a zanedbaný, treba ho opraviť. Neviem, čím by som ešte napísala, pretože je toho veľa.

Rodina 73

Napísal(a): Soňa Vancáková     19.02.2016

Bývam na ubytovni. Som invalidná dôchodkyňa od roku 2003. Výška môjho dôchodku je 158,30 eur. Iný príjem nemám, prácu si nájsť nemôžem a na úrade práce nie som evidovaná, nakoľko za mňa odvody odvádza štát. Pred dvoma rokmi sme prišli o bývanie v Nižnej Myšli. Bývali sme v podnájme, no môj manžel pracuje v Košiciach, tak sme prišli do Košíc. Momentálne sme v rozvodovom konaní. Mám dvoch dospelých synov, mladší je tiež invalidný dôchodca – ZŤP, je po ťažkej autonehoda, ktorá sa stala v jeho 16. rokoch. Obraciam sa na združenie Maják nádeje o pomoc, nakoľko som bezradná, bez peňazí a vážne chorá.  Môj dôchodok činí 158, 30 eur. Ubytovňu mesačne  platím 144,15, k tomu internet 11,16 eur a ostáva mi 2,99 eur. Myslím si, že táto čiastka nie je vyhovujúca na život a horšie je, ani na lieky, ktoré musím brať od odborných lekárov.

Samozrejme, že ak mi Vaš združenie Maják nádeje pomôže, ja sa budem snažiť Vám to vrátiť, ako mi budú moje sily stačiť, lebo viem, že dnes nie je nič zdarma. Ak si idem vybrať lieky do lekárne, tak už si nemôžem vyplatiť celý mesiac ubytovňu – no potom už iba čakám, kedy ma vyhodia. Takto teda vyzerá môj život.

Rodina 72

Napísal(a): Soňa Vancáková     19.02.2016

Som samo živiteľkou s jedným nezaopatreným dieťaťom. Dcérka navštevuje ZŠ. Ja som vedená na UPSVAR a poberám dávky v hmotnej núdzi 117,20 eur mesačne. Bývame v krízovom centre. Tu som sa ocitla po prvý krát. Bývame v jednej izbe s kuchynkou a na bývanie dávam 82,90 eur mesačne. Keďže otec dieťaťa neplatí výživné, podala som návrh na vymoženie výživného na maloleté dieťa. Pochádzam z dvoch súrodencov, no súrodenecké vzťahy medzi nami vôbec nefungujú. V Košiciach som si podala žiadosť na Sociálny odbor a Bytový referát o pridelenie  sociálneho bytu, kde riešim bytovú situáciu.

Rodina 71

Napísal(a): Soňa Vancáková     19.02.2016

Z prvého manželstva mám tri deti. Starší syn má 10 rokov, mladší syn má 8 rokov a dcéra má 5 rokov. Rozviedla som sa kvôli tomu, že som bola fyzicky týraná mamka s deťmi. Otec detí je alkoholik a neplatí ani výživné, ktoré je vo výške 90 eur. Dostala som sa do krízového centra, kde som spoznala svojho terajšieho manžela, s ktorým sme sa zosobášili. Moji rodičia nás vyhodili na ulicu, keďže neprijali to, že chcem začať nový život a môjho manžela. Narodil sa nám syn. Takže spolu sme 6 členná rodina a bývame v jednej izbe v Krízovom centre. Manžel minulého roku nastúpil ako ošetrovateľ do nemocnice, ale pred nástupom dostal mozgovú porážku. Ja som na rodičovskom príspevku, čo je 290 eur. Iný príjem nemáme. Nájom platím 167 eur. Školu platím chlapcom 40 eur, na lieky potrebujeme 80 eur a na potraviny nám mesačne ostáva 10 -15 eur. Niekedy nemáme ani čo jesť.

Rodina 70

Napísal(a): Soňa Vancáková     04.02.2016

S manželkou žijem už 29 rokov a z nášho manželstva sa nám narodilo 5 detí. Zo začiatku som s mojimi deťmi som býval u mojej mamy. No stále ma vyhadzovala  z bytu a tak som musel odísť z domu preč. Odcestoval som do Českej republiky. Chcel som si požiadať o azyl no zamietli mi ho a poslali ma naspäť na Slovensko. Bolo to v roku 2003 a od tej doby žijem na Slovensku a som v hmotnej núdzi. Teraz bývam u svojho brata v podnájme, v jednej miestnosti so 4  deťmi v pivnici. Radi by sme sa s manželkou zamestnali, ale v roku 2008 som prekonal pľúcnu embóliu a stále sa liečim na zrážanie krvi. Veľmi sa bojíme o svoje deti, že skončia na ulici, lebo to nezvládame po finančnej stránke.


 

 

 

Rodina 69

Napísal(a): Soňa Vancáková     28.12.2015

Mám 26 rokov a pochádzam z Košíc. Bývam spolu so sestrou a jej piatimi deťmi  v trojizbovom byte. Rodičov už nemám,  nakoľko mamka mi zomrela pred štyrmi rokmi a ocko mi tiež zomrel pred rokom. Som rada, že mám aspoň sestru, ktorá mi vie pomôcť ako sa len dá, nakoľko sa mi narodil pred mesiacom syn, moje prvé bábätko. Čo sa týka otca môjho dieťaťa, nechcem sa k tomu vyjadriť, lebo je to pre mňa veľmi náročná situácia. Som však neskutočne rada že mám malého, lebo pred tým mi môj život pripadal prázdny, ale od kedy mám jeho, tak sa teším z každého dňa. Aj keď som na malého sama, snažím sa mu nahradiť aj otca, a dúfam, že raz z neho vyrastie dobrý a slušný chlapec. Keďže bývam spolu so sestrou tak som rada, že mi pomáha, aj keď ona je tiež na výchovu svojich detí sama.  Malého síce nekojím, keďže  mám málo mlieka  - ale keď ho dokrmujem, pekne priberá. Je mi aj trošku smutno, že nebude mať starých rodičov, ale ja už s tým nič neurobím.

Rodina 68

Napísal(a): Soňa Vancáková     28.12.2015

Keď som bola malé dievčatko, nemala som pekné detstvo. Moja mama má vychovávala sama. Keď má porodila, mala 17 rokov. Bývali sme u dedka s mamou, lenže môjmu dedkovi prekážala moja prítomnosť s mamou a tak nás vyhodil z bytu na ulicu. Mala som asi štyri roky a tak som sa túlala s mamou po rodine a priateľoch. Ako dievčatko som bola z toho všetkého  veľmi smutná, že som nemala svoju vlastnú izbičku a kompletnú rodinu. Kamarátkam som závidela, že mali šťastnú rodinu, lebo ja som ju nemala. Moja mama má vychovávala sama ako slobodná mamička. Aj keď sa mama snažila mi dať všetko, ale bohužiaľ nemala podporu v rodine. Keď som mala asi 5 rokov, tak a nám do života zaplietol dobrý Anjel. Na toto  obdobie si rada spomínam. Stretli sme jednu pani a napriek tomu, že som bola pre ňu cudzia, mala ma veľmi rada. Nasťahovali sme sa k nej, lebo bola veľmi chorá a moja mama sa o ňu starala. Po dvoch rokoch zomrela a my sme opäť skončili na ulici. V tom čase sa objavil môj otec, ktorý bol pre mňa cudzí človek. Napriek tomu, že som ho považovala za cudzieho človeka, tak neskôr sme si k sebe našli cestu.. Bolo to celom dobre, mala som neskôr aj svoju izbu a neskôr sa narodil aj môj brat. Keď mal môj brat tri roky, tak sa moji rodičia rozviedli a sme skončili v krízovom centre pre slobodné matky. Keď sa už rodičia rozviedli, znášala som to veľmi zle a prestala som chodiť na strednú školu. Našla som si priateľa, našla som v ňom oporu a tak som otehotnela v 19.rokoch a mala som nastavené ružové okuliare. Verila som tomu, že ja dám svojmu dieťaťu viac, ako som mala ja v detstve, lenže krutá realita má dobehla a nemohla som bývať so svojím priateľom lebo býval v malom byte so svojimi rodičmi. Keď sa mi narodila moja dcéra, bývali sme v krízovom centre. Po dvoch rokoch mi skončila zmluva a musela som odísť. Nemala som kde ísť. V tom čase bola moja mama v Anglicku, tak má volala k sebe. Išli sme tam s priateľom a dcérkou. V Anglicku som si prežila peklo, keďže som otehotnela druhý krát a problémy začali. Nemohla som si nájsť gynekológa, keďže som tam nemala trvalý pobyt. Keď sa mi už narodila dcérka, z nemocnice mi ju nechceli dať, pretože som nemala doktora ani ja ani dcéra. Tak som sa psychicky zrútila, lebo mi chceli vziať moje obidve dcérky. Stále mi vyvolávali z utajeného čísla, že mi prídu vziať moje deti. Nakoniec, aj keď ten boj bol ťažký, tak sme ho vyhrali. Po krutých skúsenostiach v Anglicku sme sa vrátili naspäť na Slovensko. My sme sa vrátili do krízového centra. Aj keď život mám ťažký, svoje deti by som nevzdala za nič na svete. Oni sú mojím svetom môjho života.

 

Rodina 67

Napísal(a): Soňa Vancáková     13.12.2015

Pochádzam zo sociálnej rodiny a mám základné vzdelanie. Momentálne som nezamestnaná. Som po ťažkej operácii. Som onkologická pacientka . Finančne nám to nevychádza. Manžel je po operácií srdca. Je na dôchodku. Na lieky máme veľké výdavky a na poplatky v domácnosti a na stravu, na to nám nevychádza.