Číslo účtu:

2769833457/0200
IBAN:
SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.


Plesám a teším sa, že si milosrdný, lebo si zhliadol na moju poníženosť.“
Žalm 31,8

Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.


Od roku 2009 sme striedali rôzne krízové centrá a podnájmy. V súčasnosti už štyri roky žijeme v zničenej malej záhradnej chatke v Košiciach. Mám 10 detí, pričom 7 detí je už plnoletých, z toho 2 žijú vedľa v chatke, najmladšie 3 deti žijú so mnou a starám aj o malého vnuka, ktorý mi bol zverený do opatery. Dvaja chlapci chodia na základnú špeciálnu školu, jeden na strednú školu. V škole s nimi nie sú problémy, učia sa dobre a so školu sú spokojní. Chlapci mi pomáhajú s domácnosťou – upratujú, nosia drevo, chodia po vodu do studne.

Som nezamestnaná, starám sa o deti. Financie nám nestačia ani na základné potreby. Často ostávame bez jedla. Deti sa hanbia chodiť do školy bez desiaty či v potrhaných topánkach.



Vyrastala som v detskom domove, keďže mama bola alkoholička a otec pracoval ako šofér z povolania a často bol mimo Slovensko. Nevlastná mama uprednostňovala svoje dva deti. Ukončila som SOU textilné ako krajčírka. V osemnástich som sa vrátila domov a zamestnala sa ako šička. Našla som si priateľa, s ktorým mám dve deti vo veku 16 a 13 rokov, avšak bol to alkoholik a zakaždým, keď som sa chcela rozísť, siahol si na život. Deti nakoniec dali do náhradnej rodiny. Súd mi určil návštevy každý druhý víkend od piatka do nedele.

Ľuďom som veriť neprestala, našla som si priateľa, s ktorým to vyzeralo dobre, ale len kým sa nám nenarodila dcéra (teraz má 7 rokov), od tej doby začal piť a správať sa agresívne. Napriek tomu som si myslela že sa zmení a všetko bude v poriadku. Po čase sa nám narodil syn (teraz má 4 roky), no nič sa nezmenilo. Začal ma fyzicky napádať, čo zarobil prepil a vrátil sa, až keď nemal peniaze. Po ôsmich rokoch sa mi podarilo vybaviť zákaz styku a priblíženia na základe zápisov na polícii, čo však nerešpektoval a skončil vo väzení. Po jeho prepustení sa to trocha zlepšilo. Druhú dcéru (teraz má 2 roky) mám so zlej skúsenosti po znásilnení. Teraz sa mi narodil ďalší syn (teraz má mesiac). S partnerom žijeme oddelene, nakoľko majiteľ podnájmu, v ktorom bývam, nesúhlasí, aby býval s nami.

Pri všetkých problémoch som prišla aj o sociálny byt a od vtedy sa pravidelne s deťmi sťahujeme po podnájmoch.

Môj príjem (ja a 4 deti) je rodičovský príspevok a rodinné prídavky čo je 284 eur.



Žijem s manželom a 2 deťmi v služobnom byte. Pochádzam z robotníckej rodiny. Otec pracoval v pozemných stavbách, matka bola domáca. Mám ukončenú strednú školu s maturitou. Už od dlhé roky pracujem v jednom zamestnaní, ktoré je však slabo platené. Som vydatá, s manželom máme 2 deti. Bývali sme v podnájme, no majitelia predávali byt, tak sme sa museli vysťahovať. Vtedy nám nastali problémy, striedali sme s rodinou podnájmy. Manžel bol nezamestnaný, deti chodili do školy. Živiteľkou rodiny som bola sama. Zobrala som si pôžičku za pôžičkou, až som nemala z čoho platiť. Museli sme o pomoc požiadať charitu. Bývali sme v krízovom centre. Podarilo sa mi získať služobný byt, kde bývame doteraz. No o pár mesiacov sa budeme musieť vysťahovať kvôli rekonštrukcii. Žiadala som o pomoc mesto – o sociálny byt, ale odmietli to. Deti sú už plnoleté, no obe majú vážne zdravotné problémy (epilepsiu,..), kvôli ktorým sa im nedarí nájsť si prácu. Manžel teraz pracuje na dohodu. Musíme splácať pôžičky, platiť byt, inkaso, lieky. Najhoršie je, že nevieme, kde skloníme hlavu po júne 2018, kedy budem musieť opustiť služobný byt.



Žijem s manželom a 2 maloletými deťmi v podnájme. Tretie najstaršie dieťa už s nami nebýva. Syn chodí do 2. triedy na základnej škole. Dcéra je ešte malá, som s ňou na rodičovskom príspevku. Manžel už dlhšiu dobu neprispieva na domácnosť. Pred pár rokmi mal ťažký úraz a poznačilo ho to na jeho zdraví. V ramene má šrubky, a preto si nevie nájsť stabilnú prácu. Celú domácnosť a výdavky ťahám sama.



Som osamelá matka 7 detí. Momentálne žijem v krízovom centre so 4 deťmi.  Deti navštevujú základné a stredné školy. Som nezamestnaná už pol roka, nakoľko mi moje zdravie nedovoľuje nájsť si adekvátnu prácu môjmu zdraviu. Som vyučená predavačka potravín. Absolvovala som kurzy: prvá pomoc, poradenstvo pre týrané deti, ženy a obete násilných trestných činov a kurz Kaleidoskop kompetencií.



Mám 4 krásne deti, ktoré chodia do školy. Som na sociálke, beriem hmotnú núdzu a pracujem na aktivačnom, ktoré je 60 eur mesačne. Môj príjem je celkovo 300 eur – so všetkým, čo beriem. Niekedy mi ani nezvýši. Aj keď si pri aktivačnom hľadám prácu, no šťastie mi nepraje. Aj na internete som hľadala a stále hľadám. Ale čo sa stalo, že som hľadala a nakoniec mi otvorilo stránku Majáku nádeje, a preto sa Vám ozývam.

Bývam v sociálnom byte, ktorý mi poskytlo mesto Košice. Bývam skromne, ako mi každý deň nadelí. Niekedy si musím aj požičať, lebo deťom nepoviete, že nie je.

Aj môj muž si hľadá robotu, ale nijako nám to nevychádza. Vyplatím všetko, čo musím a som rada, že mi na celý mesiac ostane 50 eur. Raz som hore, raz dole, a už nemám silu bojovať s tým životom, čo mám. Život je veľmi krutý, aj keď sa snažím, nemám všetko, čo potrebujem. A nechcem, aby moje deti trpeli, ako ja v mojom detstve. Pre deti musím žiť.



Som matkou 2 dcér. Staršia dcéra je už preč z domu, má priateľa a narodil sa im syn. Druhá dcéra študuje na súkromnej akadémii v Košiciach odbor učiteľka.

Moja finančná situácia je veľmi ťažká. Som už 10 rokov rozvedená, poberám dávku hmotnej núdze. Po vyplatení inkasa a bežných životných potrieb trpím nedostatkom financií. Momentálne mi prišiel nedoplatok za vodu a nemám ho z čoho zaplatiť. Som samoživiteľka, ale momentálne som v takej ťažkej situácii, že sa s prosbou obraciam na vás, aby ste mi mohli pomôcť.



Môj príbeh je zložitý a smutný. Ešte totalita nás ako rodinu obrala o všetko. A to čo zostalo zneužila švagriná, ktorá oklamala môjho brata. Matku dali do starobinca a jej byt predali. S peniazmi odišla aj so svojím priateľom do zahraničia. S bratom sa rozviedla. Matka sa v starobinci užialila a zabila. Moje veci aj mňa, vysťahovali a stala sa zo mňa bezdomovkyňa.

Bývam v podnájme u cudzích ľudí, kým nedoriešim si veci, ale teraz nemám ani na nájom. Mám rok pred dôchodkom a zdravotné problémy, ktoré mi bránia sa ešte zamestnať. Riešim si predčasný dôchodok, a v tom vákuu, kým mi bude dôchodok uznaný, nemám príjem. Potrebujem dočasnú finančnú pomoc a potraviny na to obdobie (1-3 mesiace), kým dôjde rozhodnutie o predčasnom dôchodku.



Vyučila som sa v odbore kuchár (2006). Po škole som začala pracovať a žiť s priateľom. Po čase bol náš vzťah stále horší a rozhodla som sa to ukončiť. No zistenie, že som tehotná, moje rozhodnutie zmenilo. Náš vzťah bol raz hore a raz dole.

Keď som bola v 7. mesiaci tehotenstva, zistila som, že nie len prepíja výplaty, ale aj prehral na automatoch všetky našporené peniaze (370 000 SK).

Po narodení syna (2008) sa na chvíľu zmenil a po niekoľkých mesiacoch prestal chodiť domov. Potom vybral úver a kúpil dom, ale 55 km od Košíc. Presťahovali sme sa tam (2009), zmenil prácu a keď dostal výplatu, neukázal sa doma, kým nebol bez koruny. Mňa so synom nechal bez jedla a peňazí aj týždeň. Našťastie som spoznala susedu, ktorá mi v tých ťažkých chvíľach pomáhala.

Môj priateľ neskôr išiel za prácou do Nemecka. Aj tak som nemala pokoj, denne mi vyvolával opitý a vykrikoval mi a nadával. Doma bol len každých 8 týždňov. Náš vzťah ochladol natoľko, že som sa s malým zbalila a odišla do krízového centra.

Odtiaľ som sa po 5 mesiacoch prehovárania vrátila k priateľovi a začala som pracovať v obecnej škôlke ako kuchárka a doma bolo všetko v poriadku. No keď som skončila v škôlke, znova bolo doma peklo. (Pracovala som len 11 mesiacov počas dlhodobej PN kuchárky). V tú dobu som si spravila vodičák (2012) a o niekoľko mesiacov som začala pracovať v Košiciach. Na začiatku bolo všetko dobré, pokiaľ mi šéf nedával prácu aj domov. A ja som nestíhala robiť bežné domáce práce, keďže som vstávala ráno o 3:40, domov som chodila medzi 18:00-19:00, a kým som si spravila prácu od šéfa, spávať som chodila najskôr o 22:30. Prácu som však nechcela nechať, pretože som si kúpila auto na leasing a mala som strach, že znova ostanem sama s malým a tak dobre platenú prácu nenájdem. Čo som čakala, to sa stalo...

Môj priateľ bol opitý a chcel mi zobrať auto, aby mohol ísť kúpiť ďalší alkohol, ja som mu v tom chcela zabrániť, a tak 3-krát do mňa buchol autom, aby som mu odišla z cesty. Ešte v tú noc som zbalila veci a išla som k rodičom. Dočasne ma u seba nechali, ale po 4 mesiacoch ma otec poslal domov, nakoľko za ním chodil vyplakávať môj priateľ. Znova bolo chvíľu dobre, zmenila som prácu (2014) a on začal jazdiť na kamione.

Neskôr som kvôli nízkemu príjmu zmenila prácu za prácou v kancelárii a ostala som tehotná (2015). Aby som neostala na ulici s 2 deťmi, zobrala som hypotéku, kúpila od priateľa dom, dala som si spraviť strechu, vyplatila dlhy, čo som mala, okrem kreditnej karty, lebo v tom čase mi zomrel otec a peniaze som dala na jeho pohreb.

Dcéra sa mi narodila v januári 2016, do mája bol doma pokoj. Prehral 2 výplaty, ja som nabrala ďalšie dlhy a jeho som poslala preč.

Materská 814 eur mi kleslo na rodičovský príspevok, čo je 600 eur rozdiel. Nezvládam platiť svoje záväzky, čo je 469 eur mesačne. Preto vás žiadam a prosím o pomoc, pokiaľ sa zamestnám, nakoľko je to ťažké pri 2 deťoch, keď som sama 55 km od rodiny.



Náš spoločný život s mojím manželom sa začal, keď sme boli ešte veľmi mladí. Mali sme spolu dve krásne deti a tretie bolo na ceste, keď sa môj život otočil o 180 stupňov. Po rokoch finančného trápenia to manžel psychicky nezvládol. Siahol si na život. Obesil sa.

Môj život sa zrútil. Sama s dvoma deťmi a tretie na ceste. V tom okamihu ako sa to stalo ešte v ten deň, ma jeho rodina vyhodila z domu. Obviňovali ma z jeho smrti. Každý videl veľkú vinu vo mne, a pritom veľkú vinu na tom, čo sa stalo, mali príbuzní, pretože nám nepomohli, keď to manžel najviac potreboval. Nebyť mojich rodičov, ktorí ma prichýlili, bola by som na ulici tehotná a s dvoma deťmi. V danej chvíli som bola rozhodnutá si to tretie dať zobrať. Rodičia ma presvedčili. Po narodení dcéry som vycestovala do zahraničia za sestrou s vidinou lepšieho života. Keď mala dcérka šesť mesiacov, začala som pracovať vo fabrike, kde robili prevažne muži, keďže to bola veľmi ťažká fyzická práca. Nevzdala som sa, zaťala zuby pre moje deti. Peniaze sme potrebovali. Keď sestra odišla na Slovensko, nemal mi už kto byť s deťmi. Musela som prestať pracovať a zase prišli finančné problémy. Musela som sa vrátiť naspäť k rodičom. Bolo to veľmi ťažké, privyknúť si na život s nimi. Rodičia ma prijali aj s deťmi, ale nijako inak mi nepomáhajú. Sú za mnou preplakané noci i dni ako ísť ďalej, ako sa postarať o deti, zabezpečiť im to, čo majú aj iné deti, ktoré majú oboch rodičov. Nielen ja, ale aj deti veľmi ťažko znášajú stratu otca. Vidno to najmä na najstaršom synovi. Ako sa snaží nájsť v niekom inom otca. Momentálne nepracujem, lebo nemám s kým nechať najmladšiu dcéru. Mama mi pri dcére neostane, lebo sa stará o nevládneho svokra a nestíhala by byť aj s malou.

Každá aj tá najmenšia pomoc je pre nás dar. Za každú pomoc aj tú najmenšiu už vopred ĎAKUJEM.

 

Hľadaj