Číslo účtu

2769833457/0200

IBAN SK72 0200 0000 0027 6983 3457

Ako získať pomoc

Vypíšte dotazník z formulárov a zašlite na adresu Občianskeho združenia. My sa s vami skontaktujeme a zvážime formu pomoci.

„Pane ty vypočúvaš túžbu úbožiakov, vzpružuješ im srdce, ucho k nim nakláňaš.“
Žalm 10,17

Naše rodiny

Naším cieľom je pomáhať rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou. Chceme určitý čas sprevádzať tieto rodiny – nielen finančnou pomocou, ale aj hľadaním riešení a ponukou vzdelávacích programov, formáciou detí...Snažíme sa pomôcť týmto rodinám postaviť sa na vlastné nohy. Niektoré rodiny nám píšu svoje príbehy – možno práve oni vám pomôžu vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi.

Rodina 86

Napísal(a): Soňa Vancáková     19.07.2016

Mala som zdravého predčasne narodeného synčeka. Narodil sa v 31. týždni v Budapešti, kde sme žili.Pri narodení mal 1480 gramov. Všetko prebiehalo v poriadku. Až do prvého očkovania dňa 20. novembra, išlo o Bcg očkovanie. Sedem hodín na to dostal hnisavé hnačky, ktoré pretrvávajú do dnes. Bohužiaľ som nepoznala očkovania, a podľa maďarských zákonov bez predchodzích vyšetrení bol masívne zaočkovaný v 2., 3.,  a 4. mesiaci. Keď bol zaočkovaný v druhom mesiaci, tak deň po očkovani dostal SIDS – náhle úmrtie dieťaťa. Sama som sa ho snažila oživiť. Nakoniec sa mi to podarilo. Na to o týždeň dostal zápal horných aj dolných dýchacích ciest a skončil na antibiotikách. Po ďalšom očkovaní v treťom mesiaci začal mať ukrutné bolesti hlavy a brucha. Stále plakal, mal encefalitický plač. Po poslednom očkovaní v štvrtom mesiaci prestal mať chuť do jedla. Sťažovala som sa lekárom, odbili ma slovami: "to je normálne". Tri mesiace po poslednom očkovaní sa syn začal dusiť, dostal astmaticky záchvat. Akútne mu dali lieky, a tým to bolo vybavené. Keď som žiadala o ďalšie vyšetrenia, že sa syn dusí, lekárka ma odbila bez žiadnych vyšetrení s tým, že ma alergiu na mlieko. Namiesto odporúčacieho papierika k odborníkovi, som dostala recept na bezlaktózove mlieko. A vtedy syn mlieko už nepil. Začal sa mu prejavovať autizmus. Na to, že sa dieťa postaví len preto, aby sa hodilo o zem, alebo keď vrieskal pri pohladkaní, alebo že v doprave sme nedokázali cestovať, nám bolo povedané: "on vyrastie". Keď som žiadala o papier na neurológiu a psychológiu, tak mi ich nedali. Keďže som nedovolila ďalej očkovať syna, hlavne nie na MMR (lebo ja som katastrofálne doplatila na očkovanie), tak v novembri ma nahlásili na sociálku. Žiadala som o podrobné vyšetrenie syna, no bolo mi povedané, že očkovať sa musí, a žiadne vyšetrenie nemá zmysel pred očkovaním. V decembri som obdržala list zo sociálky, kde bolo napísané, že keď nedám dieťa zaočkovať, tak mi ho zoberú a zaočkujú a o mesiac mi ho vrátia späť. Vtedy som dostala infarkt. Na nohách som ho vychodila. Potom som povedala, že dosť.

Prišli sme na Slovensko, najprv so 6-mesačnou dcérkou a v januári prišiel aj syn s mužom. Mužovi som našla prácu, do júna pracoval. Keďže zastupoval dôchodkyňu na PN, tak ho bez ohlásenia vyhodili. Začala som pracovať ja, no môj zdravotný stav sa po 6 dňoch zhoršil o 30%. Musela som prestať pracovať. Potom sa začal kruh chodenie od lekára k lekárovi. Po prvej neurologickej poradni sme dostali prvé odpovede: autizmus, poškodenie vývinu, poškodenie reči. Postupne mu diagnostikovali astmu, komplexný imundeficit, pankreopatiu s dysfunkciou, histaminovú intoleranciu, atď.

Podľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže na dcéru poberám rodičovský príspevok, tak nemáme nárok na hmotnú núdzu, ani na žiadny iný príspevok. Od septembra musí chodiť do špeciálnej škôlky pre autistov, no ani na škôlku nám nedali príspevok. Bývame v podnájme, odkiaľ každú sekundu nás môže majiteľ vyhodiť. Žijeme v strachu, čo prinesie zajtrajší deň. Jediný príjem je môj rodičovský 250€, ktoré hneď ako dôjdú, tak vidím len v sms-ke, lebo okamžite putujú na účet majiteľa bytu. Muž je brašniar, tak on vyrába veci a ja ich predávam. Keď si nájdem jednodňovú brigádu, tak vtedy sme radi, že môžeme kúpiť jedlo a vyplatiť lieky.

Sme 4-členná rodina. Muž nemôže ísť pracovať, lebo chodí pre syna do škôlky, porpípade s ním chodí k lekárom na vyšetrenia. Ja sama nemôžem pracovať, lebo mám ešte menšiu dcérku. Nemáme pomoc, sami sme pre seba. Syna neuvládzem uniesť, on nevládze chodiť, takže cestuje na rukách otca. Ja mám artrózu v kolene, výrastky a zrasty v chrbtici, mám stále bolesti, a tiež tachykardiu a astmu. No sama na seba nemám čas, aby som sa dala vyšetriť, lebo stále je niečo v programe. Mám hrčky po celom tele - lekár sa obáva, že je to rakovina.

Pre nás veľkou pomocou by boli plienky pre syna, potraviny a drogéria do domácnosti. Z finančnej pomoci by sme platili lieky a škôlku. Za každú pomoc budeme vďační.

Rodina 85

Napísal(a): Soňa Vancáková     27.05.2016

Som matka s dvoma deťmi a žijem skromne v sociálnom byte. Niekedy je situácia taká, že sa prebíjame životom, nakoľko platím nájom a nič mi nezostáva, no niekedy sa stane, že mi ostane 10 ,€. Niekedy som hore a niekedy dole,  tak ako mi to život nadelil. Aj keď ja som nemala životné šťastie.  Najväčšie trápenie je, že stále treba niečo platiť, aj keď už nemáte z čoho, pretože nemáte na zaplatenie, ale musíte to zaplatiť... Niektorí to vedia pochopiť, ale sú aj takí, čo vás pochopiť nevedia.

 Mám krásne dve deti, pre ktoré musím žiť. Jedna už chodí do školy a jedna ešte len pôjde do prvej triedy. Už teraz sa bojím, čo koľko bude stáť a ani si to nechcem radšej predstaviť.  Je pravda, že niekedy by som im aj chcela nakúpiť veci, ale nemám z čoho. Už si nepamätám, kedy som im naposledy niečo kúpila.

.

Rodina 84

Napísal(a): Soňa Vancáková     17.05.2016

Ani neviem, ako začať. Bývali sme v neďaleko Košíc 30 rokov v družstevnom dome, z ktorého nás nový majiteľ vysťahoval s rodinou. Mama, otec, súrodenci – všetci sme boli nútení nájsť si podnájmy. Do domu som investoval požičané peniaze z pôžičiek, ktoré už nedokážem splácať. Pokiaľ som pracoval ja aj moja priateľka, tak sa to dalo zvládnuť. Teraz bývame ja, priateľka a naša dcérka v prenajatom byte, za ktorý platíme 439 eur. Keď sme boli zamestnaní, dalo sa to zvládnuť, no priateľku po ukončení materskej dovolenky prepustili z práce, mňa po PN následne tiež prepustili z práce kvôli zdravotným problémom. Priateľka po prepustení z práce poberala 6 mesiacov 50% z platu, no dávka v nezamestnanosti skončila v marci, a teraz sme obaja v hmotnej núdzi. Ja poberám 61 eur a priateľka podala žiadosť o hmotnú núdzu. Do 20.4. máme vyplatiť nájomné 439 eur a ja mám 61 eur. Potrebujeme veľmi pomôcť. Prácu si hľadáme, no zatiaľ bez úspechu. Nemáme vôbec na stravu, na nájomné, proste na nič. S dcérou chodím denne k mojim rodičom, aby sa najedla aspoň ona. Oslovil som arcidiecéznu charitu, kde mi poskytli potraviny (1 kg cukru, 2 kg múky, sáčkové polievky). Sme zúfalí, ja ako otec rodiny som zlyhal, strácam chuť do života. Čo sa dalo som predal, aby sme ako tak platili nájomné a mali strechu nad hlavou. No už nemám ani čo predať. Stratil som všetkých kamarátov, od ktorých som si požičal peniaze na prácu v zahraničí, kde ma oklamali a vrátil som sa stopom zo Španielska. Nemám síl viac bojovať. Keby to bolo možné, urobím čokoľvek pre svoju dcérku, nech jej zabezpečím to, čo potrebuje. V marci nám skončila nájomná zmluva a majiteľ nám ju nepredĺži, keď nevyplatíme nájomné do 20.4. Nemám chuť žiť, keď si pomyslím, že by sme mali byť na ulici, že stratím dcérku, rodinu. Nemáme kám ísť, čo jesť, čo si obliecť...prosím, pomôžte nám.

Rodina 83

Napísal(a): Soňa Vancáková     19.02.2016

Som osamelá matka a mám 1 dieťa vo veku 20 mesiacov.  Do Košíc som sa presťahovala  z utajeného krízového centra do podnájmu. Prisťahovali sme sa iba s najnutnejšími vecami, nakoľko som nemala možnosť si priviesť veci autom. Rodina auto nevlastní.  Adresu Majáku nádeje som našla na internete.

Sestra mi pomôcť nemôže, nakoľko má 3 deti. Na úspore mi nedajú žiadnu výpomoc, nakoľko poberám rodičovský príspevok 203 eur a k tomu poberám rodinné prídavky vo výške 23 eur.  To je môj celý príjem. Za jednu izbu v podnájme platím 150 eur aj s dieťaťom. Internet v byte nemám.

Týmto vás prosím o nejaký druh pomoci, či už finančný, potravinovú pomoc, respektíve oblečenie pre moje dieťa  a aj pre mňa. Budem vďačná za akýkoľvek druh pomoci.

Rodina 82

Napísal(a): Soňa Vancáková     19.02.2016

Prechodný pobyt mám v krízovom centre, kde bývam bez syna, ktorý má týral. Potrebujem oblečenie a potraviny. To je všetko. Bola by som rada, ak by ste mi mohli pomôcť. Pracujem ako pomocná sila v kuchyni. Žijem sama a potrebujem pomoc na nový začiatok.

Rodina 81

Napísal(a): Soňa Vancáková     19.02.2016

Mám 4 deti, z toho mi chodia 3 deti do školy a štvrtý je chorý. Jedna dcéra je v 4. ročníku. Druhá dcéra je v 6. ročníku na špeciálnej ZŠ, má problémy od malička, narodila sa s veľkou pečeňou, takže má problémy s rastom. Syn je tiež na základnej škole, bol posúdený súdom inde a má problém, od druhého ročníka je riešený psychologicky, má poruchu správania. Najmladší syn má vážne zdravotné problémy - gastrologické a hematologické (má problémy s krvou), má záchvaty od 7. mesiaca - berie na to lieky. Je riešený ako postihnuté dieťa, snažím sa s ním rozprávať čo najviac. Má aj ZŤP s doprovodom matky.

Bývame v krízovom centre. Môj príjem je 270 eur, z toho platím nájom 109 eur, deťom platím plnú sumu obedy. Staršej dcére 30 eur, mladšej dcére 30 eur, synovi mám platiť 27 eur súdne. Tým pádom nestačím platiť ani s deťom čipové karty na MHD, lebo na to nemám financie.

Rodina 80

Napísal(a): Soňa Vancáková     19.02.2016

Som rozvedená a starám sa o 6 ročného vnuka od malička. Ostala som viac ako rok sama v byte, ktorý musím sama platiť. Teraz som nastúpila do práce, aby som mala z čoho platiť nájomné, mám aj exekútorov, ktorých mi treba platiť. Vnuk pôjde teraz do školy, zatiaľ chodí do škôlky, nosím ho ráno a aj ho vyberám zo škôlky, som naňho sama. Niekedy mi nevyjde ani na chlieb, ale snažím sa, aby aspoň vnuk mal čo jesť. U jeho mami je zlá situácia, lieči sa po psychickej stránke. Niekedy nemám ani na oblečenie, proste žijem, aby som mala aspoň niečo. Pomáham na dielňach ako sa dá, robím tie ručné práce, baví ma pomáhať.

Rodina 79

Napísal(a): Soňa Vancáková     19.02.2016

Moja kamarátka ma upozornila na vašu stránku. Moja prosba sa netýka materiálnej pomoci, ale práce. Mám 38 rokov, som rozvedená, mám syna, ktorý bude mať 14 rokov. Vo veku 2,5 roka mu diagnostikovali Aspegerov syndróm. Žijeme v jednej domácnosti s mojim druhom, ktorý má schyzofréniu. Je uznaný ako ZŤP a invalid.

Som už 14 rokov doma so synom a chcem sa zamestnať.  Po toľkých rokoch doma a pri súčasnej situácií na trhu práce sú moje šance mizivé, hoci mám vzdelanie (kurz opatrovateľky a cukrárensky). Priateľ vzhľadom k svojej diagnóze nie je schopný plného pracovného vyťaženia. Pracoval, ale dochádzalo ku kolapsom, musel byť hospitalizovaný, následne dlho PN  a zmluvu mu nepredlžili. Čiže náš príjem tvorí opatrovateľský príspevok, ktorý nepoberám v plnej výške, pretože syn chodí do školy na 30 hodín týždenne a vtedy sa OP skracuje, príjem z mojej brigády, nepravidelné výživné pre syna. Ešte nevieme, koľko priznajú priateľovi ID, nakoľko je mladý.  Ďakujem, že ste si prečítali moje riadky.

Rodina 78

Napísal(a): Soňa Vancáková     19.02.2016

V roku 2012 mi náhle zomrel manžel, ostali sme so synom spolu. Žiaľbohu boli sme vo veľmi zlej finančnej situácii, bývali sme v podnájme, kde sme platili 390 eur a 80 eur inkaso, čo sme už nezvládali, nakoľko sme mali aj pôžičky a v roku 2013 - syn v máji ostal bez zamestnania. V decembri 2013 sa nám vďakabohu podarilo presťahovať do menšieho a lacnejšieho bytu. Platíme 370 eur spolu s inkasom. Žiaľbohu je od januára syn PNS, ktorá sa končí 4.3.2016 a boli  sme nútení požiadať o ID, nakoľko jeho zdravotný stav je zlý. Dvakrát bol operovaný na štítnu žľazu, ktorú sa nedalo odstrániť a je odkázaný na kortikoidy a kopu ďalších liekov. Dávky dostáva 280 eur, nakoľko mu začínajú pôžičky. Môj dôchodok je 396 eur, nakoľko ešte splácam 162 eur pôžičky. Sama som odkázaná na lieky. To sú dôvody na odkázanosť pomoci Majáku nádeje.

Rodina 77

Napísal(a): Soňa Vancáková     19.02.2016

Som invalidkou, mám príjem 150 eur. Som nezamestnaná, a preto mi nevystačí na nájom. Nájom platím 130 eur. Potrebujem práčku, no nemôžem si to dovoliť. Dcéra nemôže robiť, doktorka ju nechce poslať do roboty. Dostávam dôchodok 150 eur. Treba mi len pomôcť platiť aspoň 35 eur.